INCREDIBLE INDIA IV : New Delhi – hlavné mesto Indie

Mesto ležiace na brehoch Gangy je spolu s Varanasi a Rishikeshom miestom Ganga Aarti ceremoniálu. Sedím na zemi a do odchodu môjho vlaku ostávajú ešte 2 hodiny. Prešiel som sa po okolí, ale sú to samé obchody a trúbiace tuk tuky s autami. V mnohých veciach sú možno mestá rozdielne, ale tento základ som stretol všade: Obchody, pouličné jedlo, žobráci, ľudia sediaci na zemi čakajúc na neviem čo a ten nepríjemný zápach pozostávajúci z tepla, smogu, jedla, korenín, vonných tyčiniek a výkalov…prinajlepšom kravských.

…tu sa čas zastavil a nehrá žiadnu rolu…

Škoda, že neviem ich jazyk. Celkom by ma zaujímalo, o čom sa tí Indi rozprávajú, aké riešia veci a akí sú vo vzťahu jeden k druhému. Všetci vyzerajú pokojne. Sedia alebo ležia na igelitoch, kobercoch a podobných látkach čakajúc na vlak. Tu sa čas zastavil a nehrá žiadnu rolu. Vlak príde, keď príde. Odíde, keď odíde. Predavač v obchode nie je, ale príde…raz príde.

India je krajinou farieb, kde sa ženy akoby predbiehali, ktorá má na sebe krikľavejšie farby. Najviac dominuje ružová, červená, žltá a ich odtiene. Chlapi nosia poväčšinou košele svetlej farby a kockatých alebo žiadnych vzorov. Tí postarší majú na sebe Dhoti alebo Lungi. Mne je už na stanici dlho, tak čítam knihu a píšem si poznámky z Indie. Väčšina dobrých vecí mi napadne práve pri takom sedení a nič nerobení, lebo kým prídem domov, už mi to z hlavy vyfučí. Konečne prichádza vlak! Meškal len pár minút. Smer New Delhi, kde mám stráviť deň aj s dvoma Slovenkami.

Po niekoľkých hodinách sa ocitám v hlavnom meste Indie. Je neskoro večer. Hneď ako som vyšiel zo stanice chcelo na mne zarobiť asi 10 Rikšákov. Každého som odbil s tým, že sa idem najprv poobzerať po pre-paid taxi. Všetci mi hovorili, že žiadne pre-paid taxi tu nie sú a oni sú jediná možnosť, ako sa dostať na hostel. Za cestu chceli 700 rupií (cca 10 eur). Ich humor velmi oceňujem a ponúkam im 150 za možnosť zobrať uja Romiho na hostel. Oni môj zmysel pre humor nezdieľajú. Keď tu zrazu hľa!! Pre-paid taxi. A hľa! Zo 700 klesli na 500. Stojím v rade na taxík a stále sa mi snažia nahovoriť, že oni sú lepšia voľba. Prichádza ku mne sympatická slečna / pani okolo 30-ky a pýta sa, či potrebujem nejako pomôcť. Hovorím, že čakám na pre-paid taxi, pretože si myslím, že to bude lacnejšie ako títo típci. Jej odpoveď „Samozrejme, že bude“ je samovysvetľujúca.

Cesta na Madpackers hostel ma stála niečo okolo 300 rupíí. Je síce pravda, že v istých chvíľach som vodiča musel navigovať cez moju GPS v mobile, ale tak všetci sme len človeky a musíme si pomáhať. Opakujem prioritu cestovania v Indii na krátke vzdialenosti: Uber > Pre-paid taxi > Vlastné nohy > Rikša. Opäť musím pochváliť a odporučiť tento hostel. Moderný hostel so skvelou atmosférou, zariadením, kuchyňou, spoločnou miestnosť na oddych a terasou na streche. Na dverách mapka okolia s dobrými reštauráciami, obchodmi a hlavne vyznačný obchod s pivom!! Chlapík vám kľudne aj donášku jedla zavolá v prípade, že nemáte miestnu SIM kartu. Ja som nemal. V prípade väčšieho počtu záujemcov je možný aj jedno-dňový výlet k Taj Mahalu do Agry. Hostel nemá z vonku žiadne značenie, preto môže byť trošku problém ho nájsť. Jeden večer som stretol Európana motajúceho sa po ulici, ktorý sa ma pýtal na cestu k hostelu. „Kááámo, šak ja tam bývam…za mnou!“

Jeden deň som strávil s dvoma slovenkami Kristínou a Klaudiou (pozdravujem!). Cez jednu cestovateľskú facebook stránku sme prišli na to, že budeme v New Delhi v spoločný čas, tak prečo to nevyužiť a nepozrieť si časť mesta spolu. Podelili sme sa o zážitky, pocity a platby za rikšu.  Čo bude možno cestovateľky zaujímať, tak baby už po zotmení veľmi vonku nechodili, kvôli bezpečnosti.

No dosť bolo kecov, poďme sa pozrieť na to, čo som v New Delhi videl (poznámka: číta sa to Deli, nie Dilí). Už si nepamätám postupnosť, ani v ktorý deň som kde bol, takže pôjdem zaradom po poškrtaných veciach v mojom denníčku.

Connaught place (Palika Bazaar) by som nazval „kruhovým námestím“. Kruhový objazd, ktorý na svojom vonkajšom okruhu ponúka množstvo obchodov svetoznámych značiek, reštaurácii a všetkého možného, čo patrí k mestskému životu. Vo vnútri tohoto objazdu je podzemný bazár – Palika Bazaar, kde som vymenil svoje staré rozbité topánky za nové. Fotil som si jednu mega roztoto budovu, keď tu zrazu pribehol muž v nohaviciach a košeli s tým, že mu mám ukázať fotky čo som videl a zmazať tie s budovou. Šlo o vládnu budovu a to je údajne zakázané fotiť. Všetko v pohode, ospravedlnil som sa, že som o tom nevidel, ukázal mu fotky, budovu zmazal a šiel ďalej.

Lodi Gardens  je typický mestský park. Je v ňom niekoľko hrobiek, ktoré budú určite zaujímavé pre milovníkov architektúry.

India Gate je pomník na pamiatku Indických vojakov, ktorí umreli v prvej svetovej vojne.

Jama Masjid je jedna z najväčších mešít Indie. Dnu sme nešli pre nehoráznu cenu vstupu pre turistov. Už som mal dosť mešít na to, aby som za ďalšiu ešte aj platil.

Laxminarayan Temple bol jeden z najkrajších chrámov, aké som videl. Turistom pred vchodom vzali elektroniku a uložili ju do trezoru, takže vnútorné priestory som fotiť nemohol. Ale je to fajn, keď si človek užije trošku kľudu bez elektroniky.

Qutb Minar  je so svojimi 73 metrami najvyšším minaretom na svete patriaci pod UNESCO. K minaretu som šiel posledný večer, nech si ho vychutnám pekne osvietený, ale už ma dnu nepustili. Obdivovanie spoza plotu to istilo. Jeden jediný krát som mal pri večerných osamote cestách s Rikšákmi trošku aj strach, či ma nevezie niekde na rozporcovanie. Bolo to práve vtedy, keď kamoško využíval všetky pofiderné tmavé skratky bez ľudí a lámp. Ale žijem.

Red Fort (Old Delhi) pevnosť mi veľmi pripomínala zvonku Agra Fort. Asi to bolo tou červenou farbou. Dnu som nešiel, lebo ma zas vytočilo, že pre turistov bolo vstupné 10 krát vyššie. Ako nepoviem 3-5 krát, ale 10-krát? Nie sme chodiace peňaženky. Pevnosť sa nachádza v jednom z najstarších trhov hlavného mesta Chandni Chowk. Ten vám zase pripomenie, že ste v Indii. Veľké množstvo ľudí, stánkov, lepších aj horších vôni ma mysľou vrátilo naspäť do Varanasi.

Lotus Temple  je krááááásny chrám v tvare Lotosového kvetu. Chrám majestátny a jeho okolie tiež. Vybral som sa tam na západ slnka. Postavil sa so statívom k chodníku a fotil a čakal a fotil. 80 percent Indov, ktorí prešli okolo mňa sa zastavilo za mojich chrbtom a pozorovali čáry máry. Až prišiel SBSkár, že je záverečná a mám odísť. Uprosil som ho ešte na polhodinku. O 5 minút prišiel druhý a toho som už neukecal. Aj tak super!

Majnu-ka Tilla  je tibeská štvrť na severe New Delhi. V uliciach stretnete mnoho Tibeťanov v ich tradičných oblečkoch. Je tu mnoho obchodov zo suvenírmi a turistickým vybavením.

Haus Khas Village bola prvým miestom, ktoré som v New Delhi navštívil. Dedinka s veľkým množstvom reštaurácii a kaviarničiek, kde som si dokonca dal kávičku zo Starbucks-u! Čo ale robí túto časť Delhi výnimočnou je veľký park s jazerom a hrobkami (alebo ako nazvať tie stredoveké budovy). Tu som prišiel na to, že Indky sú vlastne veľmi pekné dievčatá. Západniarsky oblečené, niektoré v šatách a topánočkach, si tu so svojimi priateľmi alebo osamote užívali voľné chvíle. Tie páriky mali k sebe celkom blízko v tmavších zákutiach dedinky, až som sa niekedy cítil trápne, že ich pri niečom vyrušujem. Určite tam jeden večer zájdite a užite si tú pohodu.

Haus Khas bola prvým miestom navštíveným v New Delhi, ale zároveň aj mojim posledným. Večer, deň pred mojim odletom, som sa tam vybral znova vychutnať si indický oparový západ slnka a popremýšľať, či sa ja vlastne do tej Indie chcem ešte niekedy vrátiť. Určite áno. Je to bomba zážitkov a úplne odlišná kultúra od tej našej.

Najväčšou dilemou ostalo, či by som sa znova vybral niekde sám…možno aj na dlhšie ako len dva týždne. Je to tak 50 na 50. Najťažšie je sa proste zbaliť a ísť. Potom vám už myseľ zamestnáva samotná cesta, ľudia na hosteloch, ľudia v uliciach, zážitky a nemáte toľko času premýšlať nad hlúposťami. Keby som cestoval dlhšie sám, asi aj na to smútenie by sa čas našiel.  Beriem si Uber taxík a predomnou 30-hodinová cesta domov do Košíc cez Dubai a Budapešť. Do skorého videnia INCREDIBLE INDIA!

Ešte mám pripravený jeden článok, ktorý bude obsahovať faktické veci ako moju trasu, tipy a triky, odporúčania na hostely a moje celkové náklady. Také to zhrnutie pre niekoho, komu sa nechce čítať moje zážitky.