Ak ste si požičali auto, zvýšte opatrnosť pri šoférovaní. Hlavne v Jerichu, kde sa tá premávka už začína podobať klasickej Ázijskej kultúre, teda – jazdím ako príde, trúbim, ako to ide. Neviem o žiadnej Izraelskej spoločnosti, ktorá by vám povolila ísť s autom aj na územie Palestíny (možno v Jeruzaleme niečo bude). V praxi to znamená, že ak sa vám stane dáky incident, všetkú škodu (vašu aj inú) zaplatíte zo svojho vrecka. Izraelské auto spoznáte podľa žltej značky. Palestínske autá majú biele pozadie na značke.
Rozhodol som sa to strihnúť cez toto územie hlavne preto, aby som ušetril 3 hodiny šoférovania naokolo. A viete čo? Vyplatilo sa. Už len tá cesta na sever pozdĺž Mŕtveho mora stála za to. Na jednej strane rôzne skaly, kaňony a púšť…a na druhej stále zmenšujúce sa Mŕtve more. Malý počet áut k atmosfére ešte pridáva, tak som si dovolil sadnúť na stred cesty.
V Jerichu navštevujeme turistické centrum v strede mesta. Kika radšej ostáva v aute. Mám podozrenie, že keby aj išla so mnou, pekne oblečeného uhladeného pracovníka centra s jemným hlasom by som zaujímal aj tak viac ja. Dostal som mapku a podrobné vysvetlenie kde a čo pozrieť. Čas sa kráti, tak sa rozhodneme ísť na horu pokušenia, kde je v skale vytesaný pravoslávny kláštor Sarandarion. Do kláštora treba ísť správne oblečení. Žiadne minisukne či kraťasy, lebo sa vám môže stať, že sa dnu ani nedostanete.
…ježiš tu postil 40 dní a nocí a odolával pokušeniu diabla…
Oblasť by som rozdelil na dve časti. Prvá je moderná s reštauráciami a obchodíkmi, kde prídete lanovkou. Tam sme sa aj dobre najedli v reštaurácii s výhľadom na mesto. Druhá je samotný kláštor. Celé je to veľmi fotogenické. Stretávame dokonca aj Slovákov (vnuka s babičkou) a bratov Čechov. Toto miesto má pre veriacich kresťanov silný význam. Ježiš tu postil 40 dní a nocí a odolával pokušeniu diabla.
Parkovali sme za lanovkou. Je tam parkovisko pre turistov a zadarmo. Tých parkovacích miest tam veľa nie je, no my sme mali šťastie. Prechádzame sa po okolí a dostávame ďalšie ponuky na výlety. Keď sa jeden chlapík dozvie, že sme tu vlastným autom z Izraela, okamžite nám dáva rozumy ako si máme dávať pozor. Neboj sa ty ništ. Opúšťame Palestínu. Snažím sa spomenúť, či sme prešli nejakým druhom kontroly smerom do Jeruzalema. Na nič si nespomínam, takže asi nie. Celkovo som až na biele ŠPZtky a väčší bordel ani nepostrehol, že sme prekročili nejaké hranice.
Za tmy prichádzame do Jeruzalema. Zrazu sme o jeden výškový kilometer vyššie a je to cítiť hlavne na nočnej teplote. Jeruzalemská noc bola tá najchladnejšia noc výletu. Auto ukazovalo 5 stupňov a počas noci som musel dva-krát vykúriť náš luxusný interiér. Chceli sme spať niekde za Jeruzalemom na odľahlom mieste, ale zdá sa, že táto oblasť je celkom obývaná a nájsť niečo odľahlé by bolo na dlhšie. Za pumpou, na ktorej sme tankovali bolo parkovisko pri stavenisku, tak reku, že prespíme tam v aute. Predavač nám to neodporúčal a ponúkol nám miesto rovno na pumpe vedľa kompresoru…pod svetlom a dohľadom kamier, aby sme sa cítili bezpečne. Dobre! Pocit bezpečnosti ešte umocnil chlapík nafukujúci si kolesá svojej motorky s pištoľou za opaskom. Dobrú noc!
Druhý deň je už vidieť, že sme v meste. Nekonečné ranné zápchy a cesta do mesta trvá večnosť. Parkujeme zadarmo v parku Gan HaPa’amon asi kilometer od brán starého mesta. Táto starobylá časť Jeruzalema je obklopená hradbami a rozdelená do štyroch častí – židovskej, moslimskej, kresťanskej a arménskej.
Staré mesto je úžasná zmes náboženstiev a kultúr, ktorú by ste pri návšteve Jeruzalema nemali určite vynechať (väčšina ľudí tu príchadza iba kvôli tomu…my tiež). Stačí sa len prechádzať, obdivovať a nasávať tú atmošku. Nachádzajú sa tu jedny z najvýznamnejších náboženských pamiatok.
Islamský Skalný dom
Mešita Al-Aksá
Západný múr – tzv. múr nárekov
Chrám božieho hrobu
Via Dolorosa – ulica, po ktorej Ježiš niesol kríž na ceste k ukrižovaniu
Nemusíte sa báť, že záblúdite. Po celej časti sú rozmiestnené navigačné tabuľky. Ak zaparkujete tam kde my, do starého mesta pravdepodobne vstúpite cez bránu Jaffa. Za bránou je malé námestie s turistickým informačným centrom, tak si tam vezmite mapku. Vonku nás dáky pánko láka navštíviť jeho obchod s kameňmi za desiatky eur, ktoré vám dajú nadľudskú silu. Prikazuje mi spojiť ruky za chrbátom a oprie sa o mňa. Samozrejme ma hneď stiahne dozadu. Potom mi dá na krk vyleštený kameň a oprie sa znova. Prekvapivo ma ani nehne. A nie, určite to nebude tým, že prvýkrát ma v podstate ťahal dozadu a druhýkrát sa mi už oprel o ťažisko.
Ďalší pánko nás pozýva do jeho obchodíku na kávu. Slušne odmietame ale je neodbytný. Tak nakoniec ideme. Jeho káva bola chutná a on celkom vtipný. Ponúka nám jeho (určite) hand-made produkty. Keďže nemá ženu a je voľnomyšlienkár ako ja, tak mu ponúkam Kiku. Nedohodli sme sa. Nakoniec si Kikuša zo slušnosti kúpila hrnček a odchádzame.
Pri západnom múre sa ma partia mladých židov snažila hollywoodskym príbehom s trochou plaču presvedčiť o ich ťažkom živote a vyžobrať odomňa nejaké peniaze. Prekvapilo ma tiež rozdelenie na mužskú a ženskú časť, bezpečnostná kontrola a fotografi, ktorí pchali objektívy modliacim sa židom priamo do ksichtu (ja som použil zoom viešjako). Trošku ľutujem tých Židov. Snažia sa tam v kľude modliť a okolo nich sa motká dav turistov.
Po poblúdení, najedení sa a poslaní pohľadníc odchádzame. Čaká nás dlhá cesta na sever do Golanských výšin, ktorá sa vďaka požiarom značne predĺžila, ale o tom nabudúce…
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Roman Málik přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.