Čo si to zasa vyviedol?

Ty si prestal. Kam odchádzaš ked tu zrovna nie si, kde je tvoja skrýša? V týchto chvílach ťa neviem nikdy nájsť. Rád by som si ťa pozrel keď mám čistú hlavu, či ťa to tak máta. Každopádne si preč.

Ani neviem ako sa mi to podarí. Znova vidím cestu a cieľ bez "hlúpostí". Aspoň nachvílu keďže ty si vyberieš vždy správny čas. Chvílu to trvá než si tú cestu za cieľom užívam a teší ma to, ale to nakoniec vždy prijde. Len ty si už dnes znova mal náznak tvojej škodoradosti. Prečo si na tú chvílu musel prísť aby si mi dal do hlavy zasa niečo? Prečo si ju donútil sa "prekliknúť". Vieme ja, ty a dokonca aj ona že to prekliknutie nebolo. Áno žiadosť o follow, ktorú nakoniec zruší jej verím. Ale prečo sa o hodinu znova náhodne preklikne náhodou na môj profil a rozklikne storku? Nie nepreplikla sa viem to. A áno odblokoval som si profil kôli nej a naschvál pridal storku kôli nej či to bola skutočne náhoda. Vypočítavé? Nie. Nikdy sme spolu nemali vzťah ani nič podobné. Mala a má frajera a ja som sa to rozhodol rešpektovať napriek tomu že sme medzi sebou cítili niečo čo ti dodnes neviem opísať. Cíti to aj teraz? Prečo by sa tak náhodne viackrát preklikla?

Počul si už pesničko od Garanda s Kalim? "..., ten život plný farieb, vedeli prejaviť city, telo na telo, úsmevy, ..." Prečo si neprejavujú ľudia skutočné city? Hrájú všetci na lásku, držia sa za ručičky a fotky ale necítia to. Prečo keď tvoj frajer ti robí zle a si s ním pod podmienkou že ešte niečo spraví je koniec, tak prečo si s ním? Strácame čas s ľuďmi, ktorý nás sklamú len sa to bojíme priznať a ukončiť. Smutné na tom je to že ten čas môžete dať človeku, pre ktorého budete stred galaxie. Ale taký je dnešný svet. Tvárime sa že ľúbime keď vieme že je tam niekde ďalej koniec, a tvárime sa chladný ako ľad tam kde je láska. Prejavujme si city ľudia, svet bude oveľa krajší.