Ty vieš že by to tak nemalo byť..

Snáď nemáme len my ten pocit. Deň čo deň sa nad tým zamýšlam a vravím si, že žijem v nesprávnej dobe. Alebo sme už naozaj starý? No ty určite nie, ty si tu len chvílu. Ale čo ja? Nie, veď som mladý človek. S otvorenými očami..

Každý deň niekam ideme. Niekedy sa len prejsť, niekedy do práce, inokedy na tréning. Či už s cieľom alebo bez neho, keď sme vonku neustále si všímame okolie a vedieme medzi sebou hádky. Prečo? Pozrite sa okolo seba. Áno presne to myslím, všetci za mobilom. A to je ten dôvod hádok. Keďže ja sa tiež pristihnem, že som dlho za mobilom. Ale len keď čakám na niekoho a to on nechápe. Mimochodom moje dlho je 5 minút ale vysvetli mu to. Ale toto už každý počul a to nie je ten point čo ma trápi. Trápi ma toto.

Vypisovanie, predvádzanie, fotenie, ... . Stojí to za to? Presne preto už je v dnešnej dobe pomaly rarita že deti nemajú rozvedených rodičov. Lebo vďaka mobilom vieme všetko a hneď. Každý deň sa vidíte s partnerom, frajerom, manželom, tak nebolo by lepšie keby komunikujete? Lenže nemáte o čom keďže ste sa dostali do toho, že ak je čokoľvek nové, hocičo sa stane, každú hlúposť hneď oznamujete do minúty. A potom nemáte o čom rozprávať a nemáte čo spolu robiť. To že vám na vašu správu zareaguje niekto emotikonom, ktorý stlačí, pritom vôbec taká reakciu na to nemá, to vám stačí. Skutočné pocity a reakcie na tom vám nezáleží. Pritom to je tak krásne. Koľko smiechu, úsmevov, úprimných pohľadov, započúvaných a zaujímania by ste zažili. A to je láska. Záujem, smiech, komunikácia. A nie srdiečka, emotikony a písmenká. Nie slová ale činy.

Vypisovanie, predvádzanie, fotenie, ... . Stojí to za to? Presne preto už je v dnešnej dobe pomaly rarita že deti nemajú rozvedených rodičov. Lebo vďaka mobilom vieme všetko a hneď. Každý deň sa vidíte s partnerom, frajerom, manželom, tak nebolo by lepšie keby komunikujete? Lenže nemáte o čom keďže ste sa dostali do toho, že ak je čokoľvek nové, hocičo sa stane, každú hlúposť hneď oznamujete do minúty. A potom nemáte o čom rozprávať a nemáte čo spolu robiť. To že vám na vašu správu zareaguje niekto emotikonom, ktorý stlačí, pritom vôbec taká reakciu na to nemá, to vám stačí. Skutočné pocity a reakcie na tom vám nezáleží. Pritom to je tak krásne. Koľko smiechu, úsmevov, úprimných pohľadov, započúvaných a zaujímania by ste zažili.A to je láska. Záujem, smiech, komunikácia. A nie srdiečka, emotikony a písmenká. Nie slová ale činy.

A rovnako je to s fotkami. Naozaj si myslíte že predvádzanie sa, pridávanie stále fotky s "láskou", výročia, dátumy že toto je šťastný vzťah? Kľudne nech by to vedela len frajerka a ja že sme spolu, nič viac by som nepotreboval. Nemusí o tom vedieť celý svet. Nemusel by sa do nás nikto starať a kaziť nám to. Závidieť. Áno najskôr by som musel nejakú mať, ale to povedzte tomu blbcovi čo mi našepkáva. Áno, vykričte lásku do celého sveta. Ale po istom čase, a nie každú hodinu, po týždni. Nikto ale nepotrebuje vedieť kde, kedy a ako ste boli, kedy ste sa dali dokopy a tieto veci, to je čisté chválenkárstvo a nie láska. Nikto aj tak vám v skutočnosti neverí vás "Instalife". Viete prečo? Lebo pridávate len to pekné. Dokonalý život, zážitky, úsmevy, výlety a veľa, veľa ďaľšieho. Len každý človek v celom vesmíre vie, že život není len pekný. Práve naopak. Väčšinou je veľmi ťažký, s problémami a bolesťami, ktoré musíme riešiť.

Tak čo tak odložiť Instagram, Facebook, Snapchat, Whatsaap, Tinder a vlastne telefón a začať žiť život? Necháp ma zle, mobily sú užitočné a všetko, ale len s mierou. Ak sa tú mieru naučíte ovládať, tak možno potom bude váš ozajstný život omnoho krajší..