21.5.2020 16:26

Som rád že si naspäť..

Konečne si sa rozhodol aj niečo napísať, nie len mi kričať v hlave..

Mám vôbec slov? Nie. Tak prosím ťa, povedz všetkým to, čo mne táraš celý deň v hlave. Čakal som na dnešok dlho. Nie je to žiadny špeciálny deň, to vôbec, len som sa tešil na ten moment. Čo sa stane? Aká budeš, keď ma po tom všetkom čo si vyviedla uvidíš? Aká bude reakcia? Mal som svoj tip. Vedel som že to nebude ako predtým, ale toto som úprimne nečakal. Dva mesiace dozadu si ma ľúbila, chcela nech u teba prespávam, keďže si sa mala sťahovať, a ďaľšie "plány". To si mi hovorila, to som si mal myslieť. Tvoj plán bol ale evidentne iný. Dnes si sa tvárila že som cudzinec. Niekto iný. Cudzia osoba, bez štipky emócie. A k ostatným? Úplne normálna, vysmiata, šťastná, presne si vedela čo a ako máš robiť, no proste klasika. Momentálne mi vôbec nejde o to aby sme spolu niečo mali viac ako priateľstvo. Úprimne, áno, stále tie city niekde hlboko, ďaleko, skryté vo vnútri sú, ale sú veľmi ochladnúte. Nevravím že nemôže to byť nikdy naspäť. To by si sa však vydala na ťažkú a dlhú cestu, ktorá nie je jednoduchá. Viem že sa tak nestane ale šanca je vždy, nikdy nehovor nikdy. Šancu máš, aj keď ju nechceš. Vravím ale toto. Prečo nie sme ani kamoši? Asi som hlúpy, ale mohla by si mi to teda vysvetliť, keď ma okrem pozdravu, aj to takého že sa nevyjadrujem, ani neoslovíš. Absolútne nič. Kam sa podela ľudskosť. Áno píšem to za horúcej hlavy, ale takto to bohužial je. Stal sa z teba niekto iný. Nechápem to ale rešpektujem to. Ak sa chceš tváriť že toto je kamarátstvo nie je, a už sa so mnou radšej nebav. Ja prejavujem svoje city a vyjadrujem ich. Či také, či onaké, život je veľmi krátky na to ich v sebe dusiť. Najradšej by som vedel prečo, čo sa stalo, čo sa v tebe zlomilo. Stačilo by mi 10 minút, nie nech to zmením, o to som sa snažil, nechcela si, ale len nech viem kde sa čo a prečo stalo. Ale to by si musela ísť niekam so mnou a to nemôžeš veď škola, rodina, práca, nemáš čas ísť so mnou na 10 minút, nech ťa volám nespočetne krát hocikedy, nech si sama povieš. Nemôžeš. Ale prestaň mi teda večer písať že si bola vonku. Pomaly každý deň. Nie som hlupák. Ale to vlastne môžeš vždy a s každý, keď to niesom ja. Ukončím to ale jednou myšlienkou. Aj keď viem že to nečítaš, a ani nikdy nebudeš, mám na teba otázku. Tu je ako to vidím ja. So mnou si konečne vo svojom živote bola tým, kým chceš byť. Nie pretvárka, bola si to ty, tou kým si chcela byť vždy. Lenže ty si dala prednosť tomu akou ťa chcú druhý, nech si dobrá a pekná pred nimi. Čo na tom, že to nie si ty. Vážne to takto chceš?

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Odeslat správu

Chceš vědět, když hlasduše přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.

Další články autora

Zobrazit všechny
13.5.2020 19:29
Tak kto?
8.5.2020 22:54
Nezdá sa mi to?