Prečo nie si ticho..

Áno myslím teba, presne teba. Prečo stále vravíš a myslíš si niečo? Prečo cítiš? Už dlho sme sa nestretli a znova si tu. Mám ťa rád ale dostávaš ma na kolená. Lebo veľmi veríš každému. A presviedčaš ma o tom že mám aj ja. Vždy vyhráš. Veríš, pomáhaš, zaľúbiš sa... zaľúbiš sa... Vtedy tu ale nie si aby si zakričal. Necháš ma veriť, ľúbiť, zaujímať sa, venovať sa necháš ma robiť pre druhého všetko. A ozveš sa až keď je po všetkom. Ako veľký víťaz. Keď ležím v izbe na zemi a neviem ťa stopnúť. Občas si myslím že sa mi až vysmievaš a robíš to schválne. Uverím ti, zaľúbim sa do druhej osoby lebo mi prejavuje to isté ale ty vieš že to není od nej úprimné. Ale verím aj tak. Len aby som prehral? Už ma to totižto nebaví. Už chcem spoznať ľudí ktorým.sa dá veriť, ktorý tu sú pre mňa, človeka ktorý vie úprimne ľúbiť a nebude hrať žiadne hry. Raz mi blízka osoba povedala že som "strašne naivný" a ja som nerozumel ani čo to znamená. Ale život potvrdil tvoju pravdu.Prečo inak by si to inak robil stále dokola? Či po roku, po mesiaci, po týždni, ty tu budeš vždy, len neviem či sa mám báť alebo radovať. Áno hovorím o tebe. O hlase, ktorý máme všetci v hlave.