Tony ... I.part

pár šialenstiev

Tichom sa rozprestrel zvuk kľúčov snažiacich sa trafiť kľúčovú dierku. Pokiaľ dokážete využívať empatiu, viete pochopiť aká bezbrnannosť prúdi žilami spolu s promilami alkoholu, keď sa o to pokúšaťe. Pár neúspešných pokusov a dvere sa otvorili. Vstúpil do izby a ako v scéne z amerických filmov sa snažil svoju bundu ladne hodiť na kreslo tak aby pristála prevesená cez jeho okraj. Presvišťala ponad a zhodila zosobnenie umenia. Sošku Budhu s hlavou zebry a dáždnikom v ruke. Abstraktné umenie, svetlo na konci tunela. Soška spadla na zem a rozpoltila sa na pár kúskov. Jediné čo ho vtedy napadlo bolo, že by ho zalial pocit satisfakcie ak by ju hodil o stenu plnou silou sám. Tento svet je pripravený odoprieť nám akúkoľvek formu potešenia. Prebudila sa v ňom spravodlivosť, podišiel k stolíku, zobral do rúk druhú sošku a hodil ju o stenu. Defenestrácia budhov. V momente plnohodnotnej spokojnosti keď soška pristála na stene a zmenila sa na malé časti brázdiace priestor, sa jedna z nich odrazila a preťala mu obočie.

„Zrejme tam hore niekoho poriadne seriem“ vyhlásil do prázdnej kulisy dvojizbového bytu a presunul sa k mraziacemu boxu aby odtiaľ vytiahol ľad. Žiadny tam nebol. Množstvo pohárov whiskey včerajšiho večera si vyžiadalo daň. Spotrebič mu ponúkol mrazenú mrkvu, ktorú si pritlačil na ranu. Pomalým krokom si to namieril k televízoru, prekročil roztrieštené časti sošiek a sadol si na gauč. V telke akurát bežal program o pestovaní tulipánov, keď niekto zaklopal na vchodové dvere. Tento zvuk poznal viac ako dôverne, keďže ho už nespočetne krát ignoroval, tak ako tomu bolo aj teraz. Po pár okamihoch sa však klopanie zintenzívnilo.

Vstal, položil polo roztopenú zakrvavenú mrkvu na stôl a podišiel k dverám. Na pol ceste sa zastavil s pocitom v hlave, že na niečo zabudol. Otriasol sa a otvoril dvere.

Nebol tam nik, avšak na zemi ležala menšia krabica. S ťažkosťami sa k nej zohol a kvapky krvi z rany pristáli na mieste kde stála adresa dodávateľa. Stále však bola čitateľná.

Tony Sakachiew

Presburská 13 782 12 Montana

Dvakrát preskúmal adresu, od koho ten balík prišiel, ale márne. Pár krát s ním v rukách zatriasol a vliezol naspäť do bytu. Neprekvapovalo ho, že sa to deje, neprekvapovalo ho už nič. Ani sa nepokúšal pohľadom presvedčiť, či sa v okolí neskrýva niekto kto ten balík podstrčil. Bolo mu to u prdele.

Vošiel do obývačky, snažil sa nestúpiť na časti rozbitej sošky, ale jeho snaha sa rovnala snahe školníka upozorňovať deti aby nebehali po priestoroch školy. Prvým krokom ustúpil od črepu a následne už naberal na svoje chodidlá zvyšky sošiek akoby sa nič nedialo. Vlastne. Nič sa nedialo.

Zrútil sa do kresla, natiahol sa za bundou, ktorá stále ležala na zemi a prevesil ju cez okraj. Zadíval sa na balíček. Neprítomným pohľadom sa pustil do odlepovania pásky. Jeho život spočíval v sklamaniach a nerozvážnosti, ale odstrániť lepiacu pásku z balíčka bez poškodenia bola forma privilégia. Cítil sa pri tom ako niečo viac. Ako solídna a usporiadaná ľudská bytosť. Tony, skrachovalec a povaľač, no otváranie listov muselo byť s gráciou. Bola to forma spokojnosti, ktorú potreboval. Únik do sveta usporiadanosti a detailu. Pomalými pohybmi odliepal pásku a krv mu v pravidelných intervaloch pristávala na papieri balíčka. Natiahol sa za mrkvou a priložil si ju k rane. Tony, noblesný otvárač listov nemôže vykrvácať pri práci, ktorú mu pridelil sám osud. Tony, elegantný záchranca príbehov skrytých v listoch nesmie takto skončiť. Toto nesmie byť jeho osud. A priložil si mrazenú zeleninu na obočie a odvrátil tým smutný koniec.

Posledné dni neboli žiadnou prechádzkou ružovou záhradou, aj keď pri jeho poslednej prechádzke v práci to zaváňalo heroickosťou. Vytvorený koridor. Až k samotnému výťahu. Aplausom sprevádzané posledné kroky z toho temného miesta. Aspoň na pár chvíľ ho ostatným osvetlil. Vymočiť sa šéfovi pred dvere nebýva denno denným zvykom a jeho ex-kolegovia to patrične ocenili. Bol hrdinom vo svojom vlastnom živote. Pravým spartakom medzi fenínčanmi. Bol pripravený nechať si bičovať telo olivovými ratolesťami. Vlastne len chcel aby mu pizza konečne prišla načas. To bola forma jeho odmeny. Neprišla. To klopanie nepatrilo naplneniu jeho túžby.

Sedel s kvapkajúcim obočím nad balíčkom a precízne pokračoval v otváraní. Keď sa mu podarilo spojiť tieto dva svety, z balíka vyskočila soška budhu s hlavou zebry a dáždnikom mu prepichla pľúca. Tony, elegantný otvárač balíkov sa šokovane zatackal smerom dozadu, a prehupol sa cez kreslo s bundou. Dostali ho. Sošky si už nenechajú rozflákať rodokmene. Budeme pykať. Všetci tí, ktorí neveria v satisfakciu ...

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Odeslat správu
Analógový chlap v digitálnej dobe. Videl som už dostatok šialenstva na to, aby som ho vedel identifikovať.

Chceš vědět, když lando.calrisian přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.