anonym-US

Realita nepriateľom reality

Zevon. Zachráň ma. Vlož ruku do toho kĺbka mizérie a vytiahni ma kým si postupne neodtrhnú z každej časti mojej duše. Kúsok po kúsku. Presne v ten pravý čas si na mňa z hĺbin počkal a chystáš sa mi porozumieť. Opäť som unikol. Bolo to o chlp.

Ľuďom chýba anonymita. Chýba im podeliť sa s ostatnými o každodenné príbehy bez predsudkov súvisiacich s ich osobou ako takou. Žiadne sociálne pozadie, žiadne spoločenské predsudky. Iba odraz príbehu, ktorý zapôsobí, alebo zanechá šrám na emóciách. Hodíte a udupete príbeh, nie osobu. Alebo ho rovnako postavíte na pomyselný piedestál. Ukameňujete názor, nie autora. Budete velebiť myšlienku, nie osobu, ktorú ju podá. Negatívne alebo pozitívne odzrkadlenie patrného úseku života, nie hodnotenie časti na základe celku. Dnešná doba je považovaná za rozkvet anonymity a pritom tam, kde ju potrebujeme najviac, sa vytráca. Nepotrebujeme veľa. Len niekoho kto nám porozumie. Nemusí nás chápať vo všetkej prapodstate. V danom momente nám stačí, že rozumie tej temnote. Bez strachu o spoločenskú nerovnováhu spôsobenú z poznania našej minulosti. Proste si niečo prečítate a poviete si "kurva, veď ja mu rozumiem" aj keď absolútne nemáte potuchy, akými ostatnými sračkami si ten človek prechádza, či akými baldachýnmi sa zakrýva. Aj ten, koho považujete za spodinu ľudskej populácie, či naopak stelesnenie spoločenskej grandióznosti, môže stúpiť do rovnakého hovna ako vy. A keď človek stúpi do hovna, mal by cítiť proste nechuť. Nie radosť či smútok na základe sympatií. Paradoxne nám realita skresľuje realitu. Nechávame sa strhnúť celkom a pritom práve časti bývajú omnoho zaujímavejšie.

Sedím v tichu. Za ten čas, čo som premýšľal, ako to celé podať, sa už ihla odpojila od platne. Chcel som nazrieť do studne bláznovstva niekoho iného. Zákutia toho môjho sú mi už dobre známe. Nenašiel som nič, kam by som sa ponoril nech ma rozorvú na kúsky. Tak ako bez vášne nie je láska, tak bez anonymity nie je pravda. V obraznom slova zmysle samozrejme.

Írsky ľud môže byť na pár vecí vo svojej existencií naozaj hrdý. Jedna nám po požití dopomáha k vytváraniu príbehov, ktoré nadobúdajú lesk práve v anonymite. A druhé momentum, kvôli ktorému padám pred írskym ľudom na kolená je osoba skvostnej minulosti, ktorý vpisoval tieto príbehy krvou do papiera. A Oscar vraviel, že človek je najmenej sám sebou, keď hovorí o sebe. Dajte mu masku a povie Vám pravdu. V medziach intelektu mu zohrievam členkové partie, ale v tomto presne viem, ktorý terč chcel trafiť. Vedel, že ak chcete vedieť o najtajnejších túžbach, o najšialenejších príhodách, o najhlbších sračkách, o miestami nezmyselnom, no miestami úžasnom pohľade na maličkosti, musíte dať človeku masku. Hodťe ho do priestoru anonymna a sledujte ako kvitne. S klapkami na očiach ohraničujúcimi bočné vplyvy pasujúce aktérov do podoby rytierov či sokov, sa to proste nedá.

Aké množstvo zaujímavého nám uniká. Koľko absolútne úžasných príbehov človeku leží v polici vlastných myšlienok, no ich absurdnosť je pre ich pravú tvár nebezpečná. Nechcem čakať na posmrtné vydania pretože pre život sú príiš nebezpečné. Chcem čerpať tú dávku empatie. Nesúď, kým sa neprejdeš v súdeného topánkach ? Anonymita sú sedem míľové čižmy empatie do života iných. A my sme ich odhodili na úplné dno krabice, žiaľ, hneď vedľa kníh ...

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
1
Odeslat správu
Analógový chlap v digitálnej dobe. Videl som už dostatok šialenstva na to, aby som ho vedel identifikovať.

Chceš vědět, když lando.calrisian přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.

Další články autora

Zobrazit všechny
9.7.2020 20:25
AGONY
14.3.2020 20:53
Tony ... I.part