Protiletecký úkryt zabudnutý v poli pod tatranskými končiarmi.

Prechádzka po horskej lúke, ktoré bolo kedysi poľom, ostrý jesenný vzduch, krásne výhľady. Na severe zasnežené štíty Vysokých Tatier, na juhu Podtatranská kotlina v celej svojej dĺžke. A v zemi otvor.

Nad krásnou podtatranskou obcou, ktorá je známa aj opusteným liečebným areálom, sa nachádza zaujímavá, a po páde železnej opony aj takmer zabudnutá stavba. Koncom sedemdesiatych rokov tu bol vybudovaný protiletecký úkryt, resp. kryt. Múdra Wikipédia nám tento druh stavby definuje ako zvláštny druh stavby, ktorá je určená na ochranu osôb pred leteckými útokmi. Poskytuje možnosť ukrytia pred tlakovou vlnou, požiarom, bojovými plynmi, rádioaktívnym žiarením, rádioaktívnym spádom, či úlomkami a črepinami z granátov a bômb. Stavby protileteckých krytov majú rôznu podobu. Od masívnych nadzemných stavieb, suterénnych priestorov a pivníc vybudovaných na ochranné účely, plytko založených podpovrchových objektov, až po desiatky metrov hlboko umiestnené protiletecké štôlne. Niektoré protiletecké kryty sú dimenzované aj na priamy zásah veľkou leteckou bombou. Prípad toho nášho to ale zrejme nebude, pretože pri podobnej udalosti by sa pravdepodobne pre neborákov ukrývaných zmenil na miesto posledného odpočinku. Z vyššie uvedenej definície je možné podtatranský bunker popísať ako plytko založený podpovrchový objekt slúžiaci na ochranu osôb pred tlakovou vlnou, požiarom, črepinami a úlomkami z bômb, prípadne aj pred bojovými plynmi a rádioaktivitou.

V pátraní na internete som dosiahol nulové výsledky. Žiadna zmienka, údaj ani názov v zozname. Nádej som vkladal do čísla 5371, ktoré nad vstupnými dverami presvitá spopod bielej maľovky. Zbytočne. Vojenské archívy by možno prezradili viac, ale komu sa chce podstupovať zložité byrokratické tortúry kvôli pár údajom o zabudnutom nepotrebnom bunkri. Zbytočne.

Našťastie som sa zopár cenných informácií dozvedel od domácich obyvateľov, ktorí mu nepovedia inak ako bunker.

Ako som sa dozvedel, miesto jeho umiestnenia súvisí s vynikajúcim panoramatickým výhľadom na veľkú časť Podtatranskej kotliny a hlavne s blízkosťou popradského letiska. Bol vybudovaný okolo roku 1978 takpovediac z večera do rána. Raz podvečer cez dedinu prefrčali vojaci s buldozérom a zamierili do poľa smerom na Tatry. Tam buldozér vyhĺbil brázdu, z prefabrikovaných železobetónových panelov sa postavil kryt, ktorý bol následne zahrnutý vrstvou zeminy. Za pár dní bolo po všetkom. A takto tam čupí doteraz. Odbudlo z neho akurát niekoľko ťažkých oceľových dverí. Pred rokom 1989 bol podľa pamätníkov pár krát využitý pri vojenských cvičeniach, ale ostrej akcie sa nikdy nedočkal. Našťastie. Či mal slúžiť ako veliteľský kryt, alebo stanovište jednotky protivzdušnej obrany dnes už je ťažko špekulovať. Každopádne najväčší úžitok za celú dobu svojej existencie priniesol na prelome tisícročí, keď jednu sezónu slúžil ako snehová jama pre smrekové sadenice.

Na snímke sa bunker nachádza pod oblasťou vysokej trávy a v pozadí vidieť okresné mesto Poprad s medzinárodným letiskom. Naozaj strategická poloha.

Zaujímavosťou je, že objekt bol údajne ponúkaný na odpredaj ako prebytočný majetok armády. Možno ešte aj je, aj keď zmienku o tom som nenašiel. Kto by sa chcel presťahovať do luxusného podzemného apartmánu, nech sa páči, ráčte vstúpiť, prehliadka začína.

Keďže tento objekt navštevujem po prvý krát, nemám predstavu, čo mám očakávať. Príprava prebiehala asi tak, že som si obul vibramy namiesto tenisiek a do bundy vložil laserový merač vzdialeností (dokumentácia rozmerov) a čelovku.

Poďme však už konečne do akcie.

Pristupujem k vstupu do protileteckého krytu. Nad vstupom zreteľne vidno čierne číslo 5371, pravdepodobne vojenské označenie. Po oboch stranách vstupu chladnú betónovú brutalitu objektu zjemňujú šikmé výmurovky z plných tehál. Mysľou mi prebehne spomienka na stredoškolský predmet Stavebné materiály, kde nám učiteľ prízvukoval: "Tehla plná pálená! Keď vás o polnoci zobudia, tak musíte jej rozmery vysypať z rukáva!", a toho sa držal aj pri skúšaní. Asi to malo zmysel, lebo doteraz si ich pamätám. 290x140x65 mm. A hneď sa mi vynára ďalší dôležitý poznatok zo strednej školy. Tentoraz z predmetu Stavebné stroje. Učiteľ ten istý. "To je dozér! Ako môžte povedať, že je to buldozér?!" Pointa? Stavebné stroje čeľade dozéry sa podľa náklonu radlice delia na buldozéry, tildozéry a angledozéry. Takže neviem, či som vás informáciou že vojaci prišli s buldozérom nezavádzal. Kľudne to mohol byť aj angledozér.

Zostupujem schodiskom dlhým 3 metre pozostávajúcim zo šiestich schodov do útrob bunkra. Prvé tri schody sú porastené vegetáciou.

Vstupujem do malej predsienky dlhej 1,2 metra a širokej 0,9 m ohraničenej dvoma oceľovými zárubňami. Kedysi na nich viseli aj dvere, ktoré sú však už dávno v šrote. Obzvlášť lukratívne museli byť práve tie prvé, vstupné. Jediné v bunkri boli jednokrídlové a veľkosť pántov dáva na známosť, že určite boli aj masívne a hlavne poriadne ťažké. Ostatné vnútorné dvere boli oceľové dvojkrídlové a netreba zúfať, vo vnútri ešte jedny uvidíme.

Z malého vstupného priestoru s výškou 1,6 metra prechádzam do malej miestnosti s rozmermi 1,8 x 2,1 metra. Výška je tu 2 metre, takže sa môžem vzpriamiť. V miestnosti sa nachádza oceľová rúrka s kužeľom na vrchu. Zo zvedavosti som na spodku kužeľa trošku pošpáral prstom v prachu a hrdzavejúcom železe. Neskôr mi bolo oznámené, že je to pisoár. Bunker má vlastnú kanalizáciu z kameninových rúr vyvedenú do priľahlej lúky, tzv. trativod. Túto malú rohovú miestnosť som špeciálne samostatne nefotil. Prikladám preto iba nekvalitnú zväčšeninu pisoára z predchádzajúcej snímky (v pozadí odtrhnuté operadlo z kresla).

Pri pohľade doprava vidím ďalšiu malú spojovaciu chodbičku s rozmermi 1,2 x 0,9 m a výškou 1,6 m. Rovnako bola ohraničená dvoma oceľovými dvojkrídlovými dverami.

Našťastie sa na nich ešte jedno krídlo zachovalo, preto môžeme vidieť ako vnútorné dvere pôvodne vyzerali. Dverné krídlo sa dá pomerne ľahko otvárať, ale asi sa nedá vysadiť, lebo inak by tu už nebolo.

Zohnutý prechádzam spojovacou chodbičkou do väčšej miestnosti. Výška v nej je opäť 2 metre, čo oceňujem.

A to je všetko? Áno.

Tiež som čakal o trošku väčší podzemný labyrint, ale priestor s rozmermi 1,8 x 6 metrov je hlavná miestnosť protileteckého krytu. Myslím, že 10 ľudí by tu bez problémov prečkalo pár hodín ohrozenia. V zadnej časti miestnosti sa nachádzajú ešte jedny dvere, ale po podrobnejšej obhliadke zisťujem, že sú zabetónované. Predpokladám, že v ich mieste mal viesť únikový východ na povrch, ktorý však nebol nikdy dobudovaný. Ani pri prehliadke terénu nad bunkrom som po únikovom východe nenašiel žiadnu stopu.

Okrem presvitajúcej skorodovanej výstuže vykúkajúcej zo stropu a stien z nich trčia ešte dve oceľové rúry. Jedna je zavarená kruhovou platňou (na fotke) a do druhej sa dá pozrieť. Vedie mierne dole a potom sa v pravom uhle dvíha hore k terénu. S dávkou predstavivosti by v nej mohol byť umiestnený periskop, ale skôr slúžili ako súčasť odvetrania.

Porozhliadal som sa ešte raz po bunkri, aj keď dlhšie obzerať v ňom veľmi nie je čo, a pobral sa na svetlo sveta.

Napriek skromným rozmerom som veľmi rád, že som mal možnosť na vlastné oči vidieť túto zaujímavú ochrannú stavbu - protiletecký kryt. Údajne ich je na našom území mnoho, ale tento bol môj prvý, preto na neho nikdy nezabudnem a budem ho nosiť vo svojom srdci. :-D

Príjemne ma prekvapila skutočnosť, že napriek odcudzeným dverám je v pomerne dobrom stave a nie je zaprataný odpadom. Nechcem si ani predstaviť čím by bol zaplnený, kebyže sa nachádza vo väčšom meste.

Kto dočítal až sem, tak som jeho fanúšik a na záver prikladám snímku objektu nášho dnešného bádania s panorámou našich veľhôr.

Ahojte! :-)

Mats Loch

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
1
Odeslat správu
Som nespoločenský chlapec z hôr. Navštevujem rôzne zaujímavé miesta a rád sa podelím so zážitkami.

Chceš vědět, když Mats Loch přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.