Vo vnútri tatranského cestného mosta

Slnečné lúče pomaly doznievajúcej zimy ma vytiahli na čerstvý vzduch so zámerom navštíviť a preskúmať nejaké zaujímavé miesto. Za cieľ mojej expedície som si zvolil stavbu na tatranské pomery trošku netradičnú. Železobetónový cestný most nachádzajúci sa medzi Novou a Tatranskou Poliankou v lokalite známej ako Žltá stena. V zúženom ústí Velickej doliny premosťuje Velický potok a trať Tatranskej elektrickej železnice. Bol vybudovaný v 90-tych rokoch 20. storočia z dôvodu prudkého nárastu motorizmu a tým aj cestnej premávky po Ceste slobody, ktorá spája tatranské osady.

Poďme si však v krátkosti zhrnúť jeho históriu a zopár technických údajov, ku ktorým sa mi podarilo dopátrať.

Pod Žltou stenou sa nachádza údolie Velického potoka hlboké 18 metrov, ktoré stará štátna cesta obchádzala vo veľmi nebezpečnom a nepriaznivom smerovom vedení. V roku 1968 bola spoločnosťou Dopravoprojekt Bratislava vypracovaná Štúdia rozvoja cestných komunikácií vo Vysokých Tatrách, ktorá navrhla rekonštrukciu štátnej cesty II/537 v úseku od Nového Smokovca po Batizovský potok za Novou Poliankou. Na základe uvedenej štúdie bola vypracovaná projektová dokumentácia a v septembri roku 1973 Cestný investorský útvar Košice odovzdal stavenisko generálnemu dodávateľovi, ktorým sa stali Inžinierske stavby n.p. Košice, Mostný závod 06 Prešov. Termín ukončenia rekonštrukcie cesty vrátane výstavby mosta bol stanovený na september 1976. Náklady na rekonštrukciu celého úseku boli vyčíslené na 59,9 milióna Kčs a na výstavbu samotného mosta 9,8 milióna Kčs. Kvôli technickým problémom a mnohým prekládkam inžinierskych sietí sa termín dokončenia posunul na október 1979 (most) a november 1978 (všetky ostatné objekty). Ostatné objekty sa podarilo stihnúť včas, ale ukončenie najdôležitejšieho objektu - mosta cez Velický potok v km 43,445 bolo aj koncom roka 1978 v nedohľadne. Došlo k zaujímavej a nebezpečnej situácii, keď bola cesta zrekonštruovaná pred aj za budúcim mostom a premávka bola smerovaná ostrými zákrutami na úsek starej štátnej cesty obchádzajúcou údolie. Aj napriek výraznému zníženiu najvyššej povolenej rýchlosti údajne došlo k nejednému vyleteniu motorového vozidla do 18 metrov hlbokého údolia a tragickým udalostiam.

Dôvod meškania stavby mosta bol prozaický. V spomínaných rokoch sa budovalo viacero úsekov diaľnic a pomocná podporná oceľová konštrukcia typu Peiner nevyhnutná pre výstavbu mosta ponad Velický potok bola prednostne používaná na diaľničných mostných objektoch. Cesta slobody nemala takú prioritu ako diaľničné úseky, ale spomínaná konštrukcia Peiner bola pre tento most nevyhnutná vzhľadom k tomu, že išlo o monolitickú konštrukciu s dvojnásobným preklenutím trate TEŽ. Pod hrozbou vysokej pokuty zo strany štátnej arbitráže v roku 1980 Inžinierske stavby zabezpečili predmetnú pomocnú podpornú oceľovú konštrukciu a most bol uvedený do prevádzky na jar 1981 (tento termín nemám úplne overený). Odvtedy nepretržite slúži (bez väčšej údržby, ako budeme mať možnosť neskôr vidieť) verejnosti vo Vysokých Tatrách.

Snímka z výstavby.

Zopár technických údajov:

- stará cesta prebiehala v oblúku R = 70 m, nový most pretína Velické údolie čiastočne v priamke a čiastočne v oblúku R = 450 m

- dĺžka objektu je 136,48 m

- nosnú konštrukciu predstavuje združený rám o troch poliach (42 m, 50 m, 42 m)

- medziľahlé podpory sú s nosnou konštrukciou zmonolitnené

- nosná konštrukcia je na krajných oporách uložená na oceľových valčekových ložiskách - 4 kusy na každej opore

- nosná konštrukcia má tvar jednokomorového truhlíka s obojstrannými konzolami

- šírka mostného objektu je 12,0 m medzi zábradlím, z tejto šírky je počítané po 1,25 metra na obojstranné chodníky

- spodná stavba pozostáva z dvoch krajných masívnych opôr a dvoch medziľahlých rámových stojok - pilierov riešených ako železobetónové steny obdĺžnikového prierezu s rozmerom 1,2 m x 5,5 m. Piliere sú votknuté do železobetónových pätiek založených plošne.

V blízkosti mosta v trase bývalej starej štátnej cesty vedie dnes chodník využívaný aj ako cyklotrasa. Keď som ňou neraz šiel, všimol som si, že do spodku mosta je na každej strane vytvorený otvor. Ako som si neskôr zmeral, o rozmere 60 x 60 cm. Dnes nadišiel čas nabrať odvahu a vliezť dnu. Presúvam sa teda do týchto miest.

Most zo spodu vyzerá vcelku impozantne. Člení sa na tri polia, ktoré sú na tejto fotke pekne viditeľné. Pre neskoršiu orientáciu ich budem nazývať prvé pole, druhé pole (stredné medzi piliermi) a tretie pole, z ktorého by som mal na druhej strane vyliezť. Uvidíme aké nástrahy čakajú vo vnútri. Za mojim chrbtom sa nachádza železobetónová opora s mostnými ložiskami.

Pri pohľade z boku zisťujem, že mostná opora nie je v najlepšom stave.

Takto vidí most bežný motorista, či cyklista:

Pri vstupe som si musel trošku pomôcť, ale Tarzan by to možno zvládol aj bez rebríka. Vchádzam teda dnu. Odľahlo mi, že pri vliezaní do tmy mi po krku neskočilo niečo živé. Privítala ma kopa prázdnych vriec od cementu. Podľa dátumov na obale sú z roku 1997. Asi vtedy bola naposledy realizovaná drobná údržba mosta.

Pohľad dozadu smerom k opore s ložiskami. Odmeral som si rozmery vnútorného priestoru. Šírka je 4,4 metra a výška 1,76 metra, takže sa tu dá celkom pohodlne pohybovať. Na zemi pri vreciach od cementu ešte objavujem obal od vápna a poklady v podobe starej fľašky od piva Kamzík (rovnakého dáta ako vrecia) a obalu od Marsiek. Mali ešte československý kolok.

Nadišiel čas pustiť sa vpred útrobami. Toto je pohľad smerom do prvého poľa, ktoré by malo mať dĺžku 42 metrov. Most nie je zvnútra prázdny, ako som si myslel, ale vystužený neodstráneným debnením z čias výstavby.

Vchádzam medzi debnenie a napredujem prvým poľom.

Na niektorých miestach vidno pomedzi dosky výstuž, ktorú betón nezalial. Celý vnútrajšok prvého poľa je pokrytý trusom, pravdepodobne od netopierov. Nespozoroval som však ani jedného.

Prišiel som na koniec prvého poľa. Vstupom do druhého je úzky prielez v mieste piliera. Prielez má rozmer 80 x 80 cm a dĺžku 1,2 m (hrúbka piliera).

Po vlezení do druhého, najdlhšieho poľa s dĺžkou 50 m sa mi naskytol takýto pohľad. Debnenie tvoriace vnútro mosta je vyhorené, prevažne vo vrchnej časti. Oheň sa musel šíriť pod stropom. Zaujali ma kopy oceľových tyčiek a defekty na strope s viditeľnou betonárskou výstužou.

Pokračujem ďalej cez druhé pole a na zemi objavujem ďalší poklad. Akoby zázrakom tu v zhorenisku ležia dve papierové krabičky od "lepiacej lemovky na koberce", ktorých vek odhadujem do čias výstavby. Ktovie kedy vznikol požiar. Či v prvých rokoch po výstavbe, možno ako súčasť oddebňovacieho procesu, alebo ho niekto založil neskôr. Ťažko povedať. Ale zjavne sa cez vnútro mosta šíril komínovým efektom.

Stred druhého poľa vyzerá takto. Ako po apokalypse.

Ako sa blížim k prechodu do tretieho poľa, na zemi opäť pribúdajú oceľové tyčky. Stovky oceľových tyčiek. Pri nich nachádzam aj vrchnák od starého známeho pivka.

Na strope sa objavuje doteraz najzávažnejšia porucha. Na pomerne veľkej ploche je viditeľná skorodovaná výstuž, odpadnutý betón a rokmi sa zväčšujúca kvapľová výzdoba. Pochybujem, že o tomto defekte cestári vedia. Dozvedia sa až keď bude s mostom zle, alebo v tom lepšom prípade z tohto článku.

Dorazil som k druhému prielezu, do tretieho poľa. Je viac zahataný ako ten prvý.

Vstupujem do posledného, tretieho poľa s dĺžkou 42 m. V diaľke vidno svetlo z výlezu. Toto pole je vyhorené asi najviac. Vždy keď spravím krok, zvírim množstvo popola, ktorý mi sťažuje zhotoviť použiteľné snímky. Prikladám druhý obrázok ako dôkaz.

Zabudol som dodať, že z každej strany prielezu cez piliere je v dĺžke 8 metrov priechodná výška v moste znížená na 1,46 metra. Asi kvôli zhustenej výstuži v betóne pri pilieroch, tzv. votknutie spomínané v technických údajoch. Inak je všade výška 1,76 metra ako som písal vyššie.

Dorazil som na koniec. Okrem vedra od farby a igelitky s prázdnymi sprejmi po sprejeroch tu nič zaujímavé nie je. Ale som rád, že vidím denné svetlo. A nakoniec predsa len objavujem dva "poklady" a to obal od Spárt a vrchnák od piva, ale tentokrát Tatran.

Všetky nálezy som nechal ako som ich našiel, takže ak niekto náhodou nájde odvahu na návštevu tejto destinácie, určite ich tu nájde.

Prieskum vnútra mosta sa blíži ku koncu, nič nepríjemné ma našťastie nepostretlo, preto ešte raz zablúdim pohľadom odkiaľ som prišiel,

a opúšťam toto zaujímavé miesto skokom cez prielez.

Na záver pridávam ešte zopár fotiek spod mosta. Je vidieť, že most bude čoskoro potrebovať napriek svojmu pomerne mladému veku rozsiahlejšiu obnovu. Na mnohých miestach z betónu vykúka zhrdzavená výstuž.

Starý klenbový most, ktorým viedla stará štátna cesta II/537 viackrát spomínaná v úvode článku:

Pod mostom spod machu vykúkal cenník telefonátov z hotela Patria na Štrbskom Plese. Ceny sú v slovenských korunách za minútu a buďme radi za dnešné tarify mobilných operátorov.

Ak ste dočítali až sem, tak vám ďakujem za strávený čas a odmenou vám bude pohľad na náš dnešný objekt z vrcholu Žltej steny. Je to môj prvý článok, preto dúfam, že vás zaujal. Ak máte doplňujúce informácie k tejto stavbe (údajne sa pri výstavbe natáčal film), neváhajte komentovať.

Ahojte! :-)

Mats Loch