S Vix and Trips na ceste Indonéziou (časť II.)

Naše putovanie po ostrove Lombok začína v meste Senggigi. Ubytovali sme sa na jednu noc, objednali na ráno skútre a v miestnom turistickom centre zaplatili zálohu za loď na ostrovy Komodo a Flores. Na tieto miesta by sme sa mali presunúť o približne týždeň, no to je ešte vo hviezdach, či loď pôjde,nakoľko tieto plavby v období dažďov z dôvodu silných prúdov a veľkých vĺn schvaľuje vláda iba pár dní vopred.

... ale späť na Lombok ...

Cieľom nášho prvého dňa boli pláže na južnej strane ostrova. Jazda na skútri bola veľmi príjemná. Množstvo malých dediniek, ryžových políčok, zelených kopcov a milých ľudí. Po ceste sme si dokonca vyskúšali sadenie ryže - naozaj zážitok :) .

Prieskum pláží sa začal niekde v okolí Semeti beach a postupne sme sa presúvali smerom na východ. Konečne prišiel ten správny čas na prvú noc strávenú v stane. Nakoľko sme prišli až za tmy, nevedeli sme do čoho ideme a kde sa zobudíme. A ako to dopadlo? Po vystrčení hláv zo stanu sme síce mali krásny výhľad na more a pláž, no zároveň nás "pobavilo" zistenie, že spíme na množstve kravincov, kedže táto časť pláže sa nachádza na trase, ktorou sa stáda kráv presúvaju na pasienky.

Na ďalší deň bol v pláne juhovychodný cíp ostrova - pláž s názvom Pink Beach. Cesta síce nebola dlhá, no posledných cca 12 km po rozbitých kamenistých a prášných cestách s veľkými batohmi nám dala docela zabrať. Pred odbočkou na pláž bola rampa, pri ktorej miestni vyberali pre mňa až nepochopiteľne vysoký poplatok za vstup (50000IDR = 3e). Zabudol som spoménúť, že Indonézia mi začína v tomto pripomínať napr. Thajsko, kde na niektorých miestach pýtajú poplatky za každý druhý menší kopec (výhľad), vodopád, potok a pod... Pink Beach na nás pôsobila zo začiatku ako malý raj. Časť pláže, na ktorej sme zaparkovali bola

naozaj nádherná - ako tak čistá, voda prijemná, zbytky koralov a veľa druhov rýb...

Po krátkej prechádzke sme sa ale akoby zobudili. Dve tretiny pláže boli posiate odpadkami a ďalšie a ďalšie vyplavovalo more. Nad plážou sa nachádza cca 15-20 metrov vysoký útes s nádherným výhľadom na okolité zátoky a ostrovčeky, ktorý nám poskytol ideálne miesto na stanovanie.

Ráno, po nádhernom východe slnka sme si určili ďalší cieľ našej cesty - severná strana údolia sopky Rinjani. Keďže sme opäť veľkú časť dňa strávili vo vnútrozemí ďaleko od mora na sedadle skútra, na schladenie nám tentokrát poslúžil jeden z mnohých potokov nachádzajúcich sa v okolí mestečka Pringgasela. (potoky tečúce od sopky s teplotou okolo... Neviem koľko, ale voda bola veľmi "malá" :D :D )

Ochladení, vysmiati a spokojní pokračujeme ďalej. Po cca 20tich kilometroch prišli na rad prudké stúpania, zákruty a rapidná zmena teploty. Dedinky a ryžové polia vystriedala niečo ako džungľa plná opíc, ktoré vysedávali po okrajoch cesty.

Severná časť ostrova je poznačená silnými zemetraseniami, ktoré zasiahli túto časť Indonézie v júli a auguste 2018. Tri štvrtiny budov boli zničené-popadané a aktuálne ich nanovo stavajú. Takisto sa buduje nová cesta, takže prejazd na niektorých miestach bol pre nás a naše skútre naozaj boj.

...nie každý deň je med lízať...

Český člen našej posádky Adam dostal bohužial šmyk na skútri a drobné zranenia mu určite nie moc spríjemnia zvyšok tripu.

Na okruhu po ostrove Lombok sme mali v pláne navštíviť aj vodopády Sendang Gile a Tiu Kelep severne od sopky Rinjani. Ubytovali sme sa preto v oblasti Bayan v dedine nachádzajúcej sa neďaleko vodopádov.

Majiteľ ubytovania, u ktorého sme bývali nám rozprával ako po zemetraseniach celá jeho rodina a aj väčšina ľudí v okolí bývalo 4 mesiace v stanoch a 6 mesiacov bez pitnej vody. Trochu smutné, no on mal stále úsmev na tvari. Každý deň dúfa v lepší zajtrajšok. Buďme preto radi za to, čo máme, môže byť aj oveľa horšie :). Kedže sme kvôli nedostatku času a zlému počasiu neabsolvovali výstup na sopku, navštívili sme aspoň pár spomínaných vodopádov. Chodí sa tu na tri rôzne miesta, no po zemetraseniach a následných zosuvoch pôdy sa dá dostať iba na dve. Prvé vodopády sa nachádzajú iba krátky čas chôdze od parkoviska po upravenom chodníku. Ďalší vodopád - neviem, či krajší, no určite menej navštevovaný, je ukrytý v krásnej divočine približne 30-40 minút šliapania a občasného brodenia sa cez rieku od tých prvých. Jeho názov je Tiu Kelep. Videl som ho u zopár cestovateľov na tých dokonalých "svojkách" z Indonézie. Tie naše fotky ale tak nedopadli, nakoľko sme chytili silný a nekonečný dážď. Zážitok to bol tak či tak.

Naša cesta Lombokom opäť končila v mestečku Senggigi, tam kde to "všetko začalo". V Senggigi sme si dali ešte deň surfovania (nakoľko sme začiatočníci, tak aj s inštruktorom :O) a odtiaľ 2-dňovú plavbu na Gili Islands. Gili sú 3 malé krásne ostrovy, kde si človek vie nájsť to svoje (ale mne štandardne niečo chýbalo, resp. na môj vkus už príliš komerčný dovolenkový "raj"). Jeden ostrov je plný barov, párty a turistov. Druhý - taký kvázi akurát a tretí ťažká romantika...

Na záver by som chcel k Lomboku povedať :

Nádherný ostrov, krásna príroda, pláže úžasné (sem tam by mohli byť čistejšie), na väčšine ostrova dobré cesty, opäť milí pohostinní a usmievajúci sa ľudia. Keď tam človek príde, určite je to veľká zmena napr. voči Bali a podobne. Pre mňa osobne veľmi príjemný zážitok a Rinjani, ktorú sme bohužiaľ nenavštívili je už iba čerešňička na torte...