S Vix and Trips na ceste Indonéziou (časť I.)

Spolu s kamošmi sme zbalili batohy a opať sa vydali smer SVET. Tentoraz sme si naplánovali trasu po indonézskych ostrovoch : Lembongan – Nusa Penida – Lombok – Gili – Komodo – Flores.

Samozrejme, nebol by som to ja, keby ma už rovno na letisku nepostihol nejaký ten problém. Väščinou sa týka drona, alebo alkoholu. :) Tentokrát mi drona nezhabali, no prišiel som o liter Jamesona. Zbohom dobrý kamarát... Samozrejme, mal som v pláne si s ním iba liečiť svoju chorobu, ktorú som si mimochodom tiež zbalil na cestu.

Keďže na Bali sme iba prileteli a prespali jednu noc, k tomuto ostrovu sa vyjadrovať nemôžem a ani nebudem. Každopádne Denpasar za mňa určite "NIE".

Úvodné dni boli pre mňa trošku sklamaním. Prvá zastávka - Ostrov Lembongan a susediaci ostrov Ceningan. Z jedného ostrova na druhý sa dá dostať jedine cez most s názvom Yellow bridge pešo prípadne na motorke. Pod týmto mostom je ideálne miesto na vytvorenie gýčovej fotky na húpačke pri západe slnka, alebo na kúpanie v horúcej vode siahajúcej ledva nad členky.

Ceningan je veľmi malý ostrov, preto nie je náročné ho prejsť celý. Vidieť sme chceli hlavne Blue Lagoon, ktorá je síce pekná, no k vode sa reálne dostať nedá, nakoľko prístupová cesta končí na vrchu útesu. Navyše tu turistický ruch zanecháva svoje stopy a hneď nad lagúnou sa stavia rezort, čiže pocit nedotknutej prírody tu nezažijete.

Takže instagramová gýčovka:

Vs turistická realita:

Lembogan je približne 8-9 km2 „veľký“ z čoho cca 200 ha tvoria mangrovníky. Čakal som preto menší, kľudnejší ostrov, ktorý bude akoby ešte viac tradičný. Opak bol bohužiaľ pravdou. Ostrov síce pekný, krásne útesy, zátoky a nejaké tie chrámy, no všade plno turistov, pláže plné lodí, ľudí, reštaurácii a takisto po uliciach nespočetné množstvo ubytovacích zariadení.

Čo sa týka lákavých turistických atrakcii, tiež sme neboli moc nadšení. Zaplatili sme si výlet loďou, kde sľubovali plávanie s mantami, nejaké spoty na šnorchlovanie a pod. Manty sa konali v silnom prúde a veľkých vlnách, vo vode, kde bola viditeľnosť veľmi biedna. Prečo biedna v tak krásnej čistej vode? Na jednom mieste stálo približne 20 lodí, z ktorých do vody vyskákalo niečo okolo stovky ľudí. Voda bola kvalitne mastná od krémov a olejov. Manty sa tam promenádovali presne 2! Keď niekto zbadal mantu, zakričal. V tom momente sa ľudia v plutvách doslova kopali a fackovali, aby ju mohli vidieť, prípadne vyfotiť. Ale stačilo hejtu. Aby som nebol iba negatívny, druhá časť výletu bola celkom pekná šnorchlovačka s množstvom pestrofarebných rýb na ešte ako tak zachovalom korale v zátoke Crystal Bay (Nusa Penida).

Z Lembonganu sme sa presunuli na o niečo väčší ostrov Nusa Penida. Penida je známa hlavne čarovnou plážou – zátokou Kelingking beach.

Po príchode na ostrov a ubytovaní sa sme zistili, že nám treba doplniť peňaženky. Nič zložité, že? Na ostrove sa nachádzajú iba dva bankomaty, vzdialené od sebe cca 15 km. Prvý išiel kamoš Gula. Z účtu mu 2x odišli peniaze, no ani jeden z bankomatov mu ich nevydal. Ďalšiemu z nás -Ivanovi, bankomat kartu nepodporoval. Ako posledný som to skúsil ja a mal som „najväčší úspech“. Z banky mi prišla sms, že mi blokujú kartu. Ale veď nič sa nedeje, aj to sú zážitky. Zamenili sme teda pár drobných eur za „supervýhodný kurz“ a žijeme ďalej.

Ďalší deň bol pre mňa osobne trošku pozitívnejší. Spomínaná choroba začala mierne ustupovať, takže už som aj ako tak vládal chodiť. Na požičaných skútroch sme obišli celý ostrov. Asi o pol desiatej sme prišli k pláži Kelingking. Nádherný, naozaj neopísateľný výhľad na útesy, tajné – skryté pláže v okolí a všade nádherná, čistá, tyrkysová voda.

Zostup k pláži ale nie je pre každého. V horúčave, ktorá tu je + extrémna vlhkosť, je tento "mini trek" naozaj náročný a zároveň aj celkom nebezpečný. Na útese sa klesá smerom nadol niečo cez 200 výškových metrov na šmykľavých skalách, blate, bambusoch a podobne. No výsledok stojí ale naozaj za to.

Spotení, s trasúcimi sa nohami a lapajúci po dychu sme sa nakoniec doteperili až na pláž. Bol to raj na zemi, minimum ľudí, úžasný piesok, čistučká voda a perfektné vlny (chvíľami trochu nebezpečné). Ak si trúfate na tento výlet až k pláži, odporúčam ju navštíviť čo najskôr doobeda. Neskôr sa začína plniť turistami.

Naša ďalšia zastávka bola Atuh bech. Príjemná, kľudná pláž, ale skôr na ležanie a popíjanie pivečka ako na kúpanie. Iba toľko k tomu. Počas dňa sme pobehali doslova celý ostrov – vnútrozemie. Ostrov je naozaj pestrý – zelený a počas cesty prechádzate rôznymi malými tradičnými dedinkami, kde stretávate milých ľudí, ktorí Vás zdravia a kývajú Vám, prípadne sa niekde aj niečo opýtajú.

O Lomboku – Gili Islands – Komodo Islands a Florese sa dočítate viac v ďalších častiach môjho blogu :) ...