Zimné pneumatiky, domáce porno a Art Film Fest v Košiciach

,,Všetko v pohode?"

,,Áno."

,,Čo tie pneumatiky?"

,,Predstav si, že máš sfúknuté kolesá na bicykli."

,,Aha. Ale budeme v poriadku, že áno?"

,,Áno."

,,A povedal by si mi pravdu, keby nie?"

,,Nie."

Uháňali sme po rozpálenej diaľnici. Neviem, či poznáte ten pocit, keď nemáte ani toľko peňazí, aby ste si prehodili zimné gumy na letné, pretože očividne máte iné priority. Takmer sme ani nešli. On sa tomu bránil. To kvôli tým gumám. Dobre vedel, aké riziko to v lete obnáša. Ale čoby pre svoju frajerku neurobil? Akurát sme prechádzali diaľnicou okolo Spišského hradu. Zamyslene som sa zadívala z okna, plná očakávaní, ktoré mal so sebou priniesť dnešný deň.

,,Bože, s*rie ma to, že nemám robotu. Dúfam, že sa tam niekomu vopchám do zadku."

,,Ak nie, ešte stále môžeme točiť domáce videá. Predstav si, že normálne fungujeme, ale budeme mať pritom zapnutú kameru."

Radšej som ostala ticho.

Takže ola, milý čitateľ! Či si umelec alebo nie, rozhodne aj tebe odporúčam pricestovať do Košíc. A ak si už dávno tu, tak ťa chválim, správna voľba. Ja ako vyštudovaná filmárka bez práce som si rozhodne prišla na svoje. Mala som veľké oči, ako oslovím niekoho z filmovej brandže, prípadne mojich bývalých učiteľov či spolužiakov z vysokej školy na nejakú tú spoluprácu. Bola by som ochotná im nosiť kávu, hoc aj utierať ritku, len aby som sa konečne dostala k filmu. Takto to ale v reálnom živote bohužiaľ nefunguje. Zlatý voči, kamaráde! Ako prvého som stretla učiteľa, ktorý je súčasťou organizačného tímu festivalu. Celá nadšená na neho zakričím že :

,,Dobrý!"

Samozrejme, že ma nespoznal. Netušil, kto sakra som. A to ma učil niekoľko rokov. Fajčil cigaretu, s niekým sa rozprával. Na mňa ani nepozrel, pozdravil sa iba Bobovi. Ten sa snažil potlačiť škodoradostný úsmev. V celej tej čírej trápnosti som zapichla pohľad do zeme a vytočila som bývalú spolužiačku, s ktorou som si tam dohodla stretnutie. Čo vás určite nezaujíma. Čo vás ale možno zaujíma, je to, ako to tam celé vyzerá a prebieha. A úprimne? Ani sama poriadne netuším...

Na internete toho nájdete o Art Filme Feste mnoho, nakoľko majú aj svoju oficiálnu stránku. Sú tam programy na všetky dni, sprievodné programy, sekcie filmov, o filmároch, o filmoch. Ja osobne som sa dopracovala k pdf brožúre o 240 stranách. Príjemné poobedné čítanie ku kávičke. Samozrejme nemôžete všetko stihnúť ani keby ste chceli. Nakoľko sa filmy odohrávajú na viacerých stanoviskách a sprievodné programy takisto a často sa medzi sebou navzájom prelínajú, musíte si skrátka vybrať, čo bude pre vás najprijateľnejšie. My osobne sme prešvihli otvárací ceremoniál, ktorý sa konal v piatok 14. júna ako aj následnú nóbl afterparty, a aj ďalšie festivalové zaujímavosti a aktivity. Ja s Bobom sme zavítali do Kasární - Kulturparku 16. júna.

A keďže sme negramotní a radi žijeme na hrane, docestovali sme do Košíc ráno zo stredného Slovenska bez cinemapassov a bez rezervačiek na filmy. Vystrojení, že si pozrieme Casino.sk, sme zistili, že lístky sú už vypredané. V tomto bode vám vrelo odporúčam si všetko vopred poriadne naštudovať a hlavne nezabudnúť rezervovať, rezervovať a rezervovať. Ale Šťastena sa na nás obrátila, a tak sa nám predsa len podarilo dostať sa dovnútra. K filmu sa nebudem vyjadrovať ani ho spoilovať, čo však môžem prezradiť je to, že bol v nedokončenej verzii bez záveru, ktorá sa bude ešte upravovať predtým, než zavíta v septembri 2019 aj do našich slovenských kín. Skvelé na Art Film Feste je to, že uvidíte množstvo nových filmov a dokumentov slovenských i zahraničných tvorcov, ako aj staré známe či menej známe filmové klasiky. Ak ste od fachu, tak názvy filmov ako Tiene zabudnutých predkov, Papierové hlavy a podobne, vás určite neprekvapia. Spríjemnením filmových programov sú aj sekcie krátkych filmov. Sľubujem vám, že sa pobavíte, no už nesľubujem, že ich pochopíte. Nakoľko film je hra a umelec / filmár je len dospelé dieťa, čo sa ešte nezabudlo zabávať. Z tejto sekcie vám odporúčam, ak sa vám niekedy k tomu podarí dostať, ruský film Kolotoč. Rusi sú klasici, majú svoj svet a presne o tomto je aj táto krátkometrážna snímka. Naproti tomuto sa internetové memes o Rusoch s medveďmi a ich nemej kurióznym spôsobom prežívania, môžu ísť niekde schovať. Ďalej u mňa vyhrávajú The Passage a Bermuda. Samozrejme z toho, čo som zatiaľ videla. Ďalšou 10 z 10 vecou tohto festivalu sú diskusie s tvorcami. Ak ste filmový tvorca, môže sa vám poľahky stať, že akonáhle skončí váš film, plátno zhasne a svetlo v sále sa rozsvieti, diváci vám naložia aj pre také hlúposti akými sú veľkosť kabátu filmového protagonistu. Ťažko sa mi nato pozeralo a v tej chvíli sa mi vybavili všetky moje odmietnutia umeleckého charakteru. Ťažko ľahko žiť ale aj ľahko ťažko žiť. V Košiciach striedavo vládlo peklo s hnusným počasím. Našťastie priestory boli plne klimatizované.

A ako bonus bola v priestoroch Kulturparku aj výstava Sametovej revoluce. L'Art pour l'art .

PS : Na dôkaz toho, že si tam bol, predávajú skvelé taštičky Art Film Fest, ktoré si môžeš dať cez pliecko alebo na obe pliecka. A to len za 8 eury. No nekúp to!

Kam, kde a čo v Košiciach písať nebudem, nakoľko článok je zameraný na umenie a nie na cestovanie. Môžem len smutne konštatovať, že po Majstrovstvách v hokeji oproti Aprílu, kedy sme tam boli naposledy, všetko nepekne zdraželo. Avšak ak chcete nenápadne stretnúť nejakú tú celebritku, tak sa rozhodne zatúlajte do festivalovej reštaurácie, na námestí hneď pár krokov od Dómu sv. Alžbety. Neviem či je to zakaždým tá istá, alebo sa to rokmi obmieňa. My osobne sme tam neboli, nakoľko tam jedli herci a režiséri a sponzoruje to TV JOJ, netúžili sme zistiť ceny, a tak sme sa uspokojili s nápadným postávaním pri parku priamo naproti reštike. Vždy som si hovorievala, že herci, speváci a známe osobnosti sú len ľudia. To sa však zmenilo v momente, ako som sa prichytila, že čumím s otvorenými ústami na pána Luknára, ktorý si práve pochutnával obklopený spoločnosťou štyroch žien na nejakom fajnom a určite predraženom obede. Mimochodom, vedeli ste dúfam, že získal ocenenie Hercova misia? S ďalšou vecou, s ktorou som sa uspokojila namiesto fotky s pánom Luknárom, boli fotky pána Luknára, ktoré tu nebudem zverejňovať kvôli autorským a osobným právam. No čistý paparazzi. A potom tým, že som si sadla na "režisérku stoličku" na námestí, kde predtým sedel aj on. Dúfam, že som mohla. Nakoľko ma stade nevypakovala polícia, tak som asi 100% mohla. Krásny pocit.

A našim highlightom dňa bolo úmorné hľadanie dáždnikov, ktoré sme videli vo videu na internete. Neúspešne. Dáždniky sme nenašli, takže akékoľvek informácie o ich presnej polohe sú od vás viac než vítané.