Potulky Krakówom s romantickou bodkou na záver

Ola. Tak na úvod, kde mám začať? Vymyslieť si text len tak z ničoho nič, býva obvykle beh na dlhé trate. Poďme teda pekne poporiadku. Ja a môj priateľ rozhodne nepatríme k ľuďom, čo by mali peniaze na rozdávanie. Nakoľko on pracuje cez týždeň, ja triem biedu ako pravý vysokoškolák a je leto, naše možnosti a budget sú značne obmedzené. Ale nie je tomu tak dávno, čo sme navštívili poľský Kraków. Ideálne riešenie, keď ste prudko bezpeňažní, s tým, že sa dá lacno uvidieť mnoho zaujímavostí a poniektoré dokonca aj zadarmo. Spomínam si, ako sme sedeli cestou tam v aute a on mi povedal :

,,Je to skvelé, že máš hlavné mesto tak blízko pri hraniciach, no nie?"

Pozerám na neho v nemom úžase.

,,Zlato, to nemyslíš vážne?! Veď hlavné mesto Poľska je predsa Warszawa!"

,,Si si istá?"

Tváril sa sebaisto. Na 100% presvedčený o svojej pravde. Zmiatol ma. Som hlúpa alebo nie? Chytím mobil do ruky a v momente ako začnem googliť, rozosmeje sa. Nie je nad chlapský humor.

Ubytovali sme sa cez Airbnb v Starom meste. Lokalita aj cena bola dobrá v pomere kvality, nachádzali sme sa iba pár krokov od Hlavného námestia - v domácej reči Rynek Główny , čo Slováci prekladajú ako Hlavný trh. Nevýhodou bola azda iba električka, ktorá sa každú chvíľu premávala rovno pod naším balkónom. Ale na víkend aj také ubytovanie postačí. Čo však zaujme okrem ikonickej tržnice, veže a Kostola Nanebovzatia Panny Márie (orig. Bazylika Mariacka) bolo to, že na Rynku ste stretli omnoho viac opitých Britov, ako domácich Poliakov. Krakówčania sú prívetiví ľudia, dá sa s nimi v pohode dohodnúť po anglicky a ak angličtina nepatrí medzi vaše silné stránky tak aj rukami-nohami po slovensky. Moju pozornosť taktiež upútalo, že boli iba dva typy ľudí - s nadváhou alebo nezdravo vychudnutí. Žiadne veľké módne výstrelky ani nečakajte. Drvivá väčšina domácich bola jednoducho oblečená a ženy prevažne s minimalistickým make-upom. Ak ste hladní, chudobní alebo z nejakého iného dôvodu chcete ušetriť, tak choďte do obchodu. Majú tam v ponuke fajnú mrazenú pizzu. Ale hlavne...NEJEDZTE - NA - NÁMESTÍ. Z účtu cez 30 eur za dve hlavné jedlá mi prišlo na odpadnutie omnoho viac než z tých "príjemných" 35 a viac °C.

Poďme teda na tie spoplatnené zaujímavosti. Podľa mňa sú Poliaci národ, ktorý by speňažil aj oca koňa psa. Ako človek, v ktorom koluje zhruba tak poľskej krvi ako slovenskej, si môžem s ľahkou dušičkou dovoliť malé uštipačné poznámky.

1. ) Bazylika Mariacka

Za zhruba 2 dačo eur na osobu - 10 złotych uvidíte čosi dychberúce. Ak ste žena, hlavne si nezabudnite zobrať čosi cez plecia. S odhalenými ramenami a v tielku na vstup môžete rovno zabudnúť. Aj v tom prípade, že ste si to zaplatili. V tých drahších kostoloch sú takí milí, že vám pri vstupe poskytnú šálu. A nefotiť! Ak fotiť, tak tajne. Lebo ako inak, v kostoloch sa to nesmie. Takže si to tam fotili všetci turisti. A my tiež.

2.) Barbakan

Drahá wikipedia mi prezradila, že je to brána mestského opevnenia a jedna z mála zachovaných častí mestských opevnení Krakówa. Dnes slúži ako turistická atrakcia a miesto mnohých výstav. Haha, ako ja neviem. Moc toho miesta, kde by sa dalo vystavovať tam nebolo. Keď sme tam prišli, chceli sme vedieť, že aký druh múzea to je.

"Is this museum of...?"

"Of Kraków..."

Ešteže tá milá pani za okienkom bola taká milá a tak milo nám to vysvetlila. Bez nej by sme totiž nevedeli, kde sa práve nachádzame.

3.) Hrad Wawel

Na toto si rozhodne vyčleňte minimálne pol dňa. Alebo aj viac. A viete čo? Rovno celý. Hrad Wawel sa vypína takmer v centre Starého mesta. Jeho komplex je tvorený hneď z niekoľkých častí. Je tu katedrála, kde si môžete obzrieť po zakúpení lístka kráľovské hrobky v podzemí a aj vyhliadkovú vežu s kráľovskými zvonmi. V cene tohto lístka je aj múzeum katedrály, ktoré je prekvapivo v nedeľu zatvorené. Taký malý spoiler...takmer VŠETKO je v nedeľu zatvorené. Takže si dvakrát premyslite, kam si kupujete vstupné, inak budete kričať uprostred krásnych záhrad wawelských ľubozvučné slovenské nadávky. Vstup do komplexu a záhrady sú samozrejme zadarmo. Ďalej tu máme dračiu jamu a samotné hradné časti so stálymi alebo dočasnými expozíciami. Pozrieť si na internete, ktoré časti koľko stoja, kedy sú otvorené a za akých sezón, dní, týždňov a hodín...to je proste španielska dedina. Budete mať oči pre plač. A ešte viac, keď tam prídete a zistíte, že vystáť iba radu na lístok vás bude stáť možno aj niekoľko hodín. Skrátka pretlak turistov. Aspoň, že tá katedrála je zadarmo, ale aj to len v prípade, že vás zvony alebo poľský mor a iné pliagy zakonzervované v krásnych sarkofágoch a truhlách moc nelákajú.

4.) Muzeum Narodowe w Krakowie

Takže toto Národné múzeum. Rozdelené zase na stále expozície a časové. Ich cena je úplne rozdielna. My sme našťastie vychytali akciu, kedy vstup do stálych aj časových expozícií bol v jednej a tej istej cene. A to všetko za 10 złotych na osobu. Výstava sochára Henryho Moora, filmára Andrzeja Witolda Wajdu - položil základy poľskej a aj svetovej kinematografie, dielo Leonarda Da Vinciho - Dáma s hranostajom. Tieto spomienky vo mne ostanú rezonovať hádam navždy. A pevne dúfam, že vám tieto mená niečo hovoria a ak nie tak "Mor ho!". Použite láskavo svoje notebooky, smartfóny a iné fóny pre zmenu aj na niečo iné ako len na selfies, facebook a instagram.

A ak ste sa niekedy cítili malí a nedocenení, k dispozícii je aj výstava historických vojnových odevov a zbraní, kde sa môžete zasmiať a poškrabkať si ego na tom, akí boli vtedy muži (ľudia) malinkí.

5.) Soľná baňa vo Wieliczke

Wieliczka je malé mestečko situované neďaleko Krakówa. Určite stojí za zmienku jeden z najväčších poľských klenotov, a to pomerne známa soľná baňa, ktorá ročne priláka tisícky turistov z celého sveta. Nebudem tu vypisovať o jej histórii a ani zaujímavosti z nej, toto všetko si môžete pogooglovať na internete a náučných stránkach. Rozhodne ju odporúčam navštíviť, avšak pozor. Vstupné lístky si môžete zakúpiť aj priamo na mieste, ale vzhľadom k tým spomínaným tisíckam turistov sa môže pritrafiť, že sa na vás nedostane, pokiaľ idete ako väčšia skupina, školský zájazd alebo podobne. Existuje internetová oficiálna stránka, kde sa dajú zakúpiť ebilety - online tickets. Nájdete tam potrebné informácie a aj vypredané termíny a časy. Kameňom úrazu tejto stránky je, že im často vypadáva, prípadne nenačíta vôbec. Moja skúsenosť je taká, že lístky do bane som sa snažila zakúpiť asi tak dva týždne, kým ma to vôbec pustilo sa zaregistrovať - áno, bez toho to nejde - a keď som im napísala, neboli bohvieako nápomocní, neporadili mi a ešte mi aj ozrejmili, že iná cesta ako táto ich stránka alebo kúpa na mieste či v predajných miestach v Krakówe neexistuje. Ale stálo to zato. Oficiálna stránka je v poľštine, ale dá sa to prestaviť na cudzie jazyky. Hotová veda. Treba si pozrieť v akom jazyku bude hovoriť váš sprievodca, na aký termín a čas idete, či ste skupina alebo individuálne osoby? Chcete vidieť trasu banícku alebo turistickú? Akokoľvek sa rozhodnete, neuvidíte všetko ale našliapete sa ako kone. A vedeli ste, že kedysi v tej bani kone skutočne chovali? Ďalšia vec - baňa nie je jaskyňa. To by vám malo byť jasné. Pripravte sa na nízky tlak, točenie hlavy, mierny diskomfort. A pocit, že všade okolo vás je drevo a keď sa niečo pokaká, tak tam všetci uhoríte zaživa. Ale na druhej strane sa tam konajú omše, svadby, výstavy, sú tam reštaurácie a dá sa tam prespať. Highlightom sú záchody. Veľa záchodov. No však kto by sa nechcel vycikať niekoľko metrov pod zemou?

PS : a keďže ste obklopení množstvom soli, môžete si sem tam olízať steny, ale byť vami, tak by som to nerobila...

Teraz by som rada prešla k neplateným zaujímavostiam, ale keďže je ich na mraky, písala by som tu o tom do rána. A vtip je v tom, že mnoho z nich sme ani nestihli popozerať. Víkend na Kraków skrátka nestačí. Takže. Zadarmo môžete navštíviť menšie množstvo kostolov, obhliadnuť historické budovy, pamätníky, parky a dizajnérsky zaujímavé mosty. Také naj z naj je židovská časť Kazimierz, kde sa okrem iného nachádza aj jeden z najstarších židovských cintorínov. Predstavte si, že prvý hrob pochádza zo 16. storočia. Blah - blah. Google ti povie o tom viac než ja. Ja akurát môžem povedať, že vedľa neho situovali nákupné stredisko a je koldokola obohnaný plotom. Cez tie mreže ale pôsobil magicky. Obišli sme celý ten jeho obrovský areál. Stojíme si tam pred bránou a pozeráme. Nedeľa takže otvorené, ale bolo vlastne zavreté. Vytočilo ma to, lebo bolo neskutočne horúco a prečo si to nevybiť na miláčikovi, ktorý ťa tam dotiahol až z Wawelu, ktorý si chceš pozrieť odkedy ste tam dorazili.

"Ja zato nemôžem, malo byť otvorené."

"Asi ťa zabijem. Tak zazvoň. Na tejto tabuli píšu, že je zatvorené v sobotu a cez sviatky."

"Crrrrrn."

Ak sme nezazvonili na ten zvonček tisíckrát, tak ani raz. Čistá frustrácia. Okrem nás tam došlo aj zopár ďalších nešťastníkov. Vonku spara neslýchaná a my sme sa natískali o bránu. Praskli mi nervy.

"Vieš prečo je zatvorené? Pretože židia majú nejaký sviatok každú chvíľu!"

Veru nie som žiadny antisemita, ale po celom dni kráčania kade-tade skoro v 40°C a bez jedla a vody, z vás čo-to vypadne. Ale vždy to bolo lepšie, ako keď sme šli okolo múzea židovských rodín vo vojnovom období. Nevedeli sme sa rozhodnúť či tam pôjdeme. Ja som slabá povaha a neviem zniesť ani myšlienky na Holocaust, nieto pozerať na nejaké silné fotky. Prešla okolo nás nejaká nemecky hovoriaca skupina. Nakukli dovnútra a takmer v rovnakej sekunde aj odtiaľ vybehli. To je prosím pekne antisemitizmus.

PS : Drahí muži, kŕmte svoje polovičky! A radšej s nimi choďte, kam chcú ony.

Za najlepšie a najkrajšie veci sa v živote neplatí. A ja s tým súhlasím. Cestou nazad na Slovensko, sme objavili ďalší unikát. Ono je to vlastne dosť dobre vidno už od cesty, ale predpokladám, že si to naozaj všimne len málokto, pretože sa viac sústreďuje na to, čo má pred sebou. Starý zrúcaný kostolík v dedinke Sedliacka Dubová na Orave sa vypína na menšom kopci. Zhruba uprostred dediny stojí nový kostol, o ktorom sa dočítate, že ho postavili pre lepšiu prístupnosť. Zo starého kostola strhli strechu a odniesli preč oltár. Teraz sa k nemu musíte takmer presekať vysokou trávou - schodné cesty vedú lúkami bez nejakých udržiavaných chodníkov. Ale zjavne sa o kostol niekto stále stará - pred to, čo ešte zostalo z pôvodných múrov umiestnili odpadkový kôš, stôl a lavičku. Papier - odhadom o veľkosti A4 - zavesený nad jednou zo stien vás upozorňuje, že "dovnútra kostola" vstupujete na vlastné riziko.