Ninka na vandrovke: Prepychová indická svadba

Na účte mám posledných 293eur a 2 mesiace cesty predo mnou. Čo teraz?

Neznášam ten pocit skontrolovať bankový účet, keď viem, že ma na ňom nič dobré nečaká. Keď som sem išla, nemala som ani potuchy koľko peňazí budem potrebovať. Ale tušila som, že táto situácia nastane. Na túto cestu som sa vydala aj kvôli tomu, aby som sa o seba naučila postarať. Takže prišiel čas začať si intenzívne hľadať prácu. Dobré je, že môžem bývať u AJ, tak nemusím platiť za ubytko, a ani za večere, pretože tie platí on. A verte, je mi to každý raz neskutočne nepríjemné. Nie som zvyknutá byť na niekoho odkázaná.

Týmto sa chcem poďakovať aj zopár ľuďom, ktorí mi ponúkli finančnú pomoc po tom, čo som na Instagrame zverejnila storku o mojej situácii. To som ňou ale vôbec nechcela docieliť. Chcela som vám len ukázať ako sa mi na cestách darí aj po tejto stránke. Ponuky od vás ma neskutočne dojali a veľmi si to cením. Žiadnu som ale neprijala.

Indická svadba

Ešte vo Vietname som sa chalanov vypytovala na indické svadby. Ako svadobnú fotografku ma táto téma veľmi zaujímala. Dozvedela som sa, že taká svadba trvá minimálne tri dni, príde na ňu okolo 500-1000 hostí, nevestine šaty a šperky stoja v priemere okolo 20-30.000 eur, alkohol ešte viac a celková svadba vyjde minimálne na 100.000 eur. Šialené! To sa ale netýka tej najnižšej vrstvy. U nich je cena samozrejme menšia, no stále je taká vysoká, aby dokázala zruinovať nevestinu rodinu. Zaujimavé je, že rodiny investujú viac peňazí do svadieb svojich detí, než do ich vzdelania.

Keď som sa dozvedela, že pár dní po mojom príchode do Indie bude mať kamarát AJ svadbu, na ktorú som pozvaná aj ja, bola som nadšená! Ale zároveň aj nervózna, pretože na takú svadbu si predsa nemôžem obliecť tielko a šortky, ktoré sú mojim jediným outfitom tu na cestách.

AJ povedal, nech nestresujem. Má dobrú kamarátku, ktorá je návrhárkou spoločenských šiat v indickom štýle.

Bhaavya je mladá a talentovaná dizajnérka, a navyše z nej vyžarovala veľmi príjemná energia. Pri prvom stretnutí s ňou som mala pocit, akoby sme už dávno boli dobrými kamarátkami. Požičala mi nádherné šaty, moderné indické saree.

View this post on Instagram

@bhaavyabhatnagar 👑 ❤️

A post shared by Nina Skalíková | official (@ninaskalikova) on

Na svadbe som sa cítila ako v rozprávke. Bola plná pestrofarebných, nádherne ozdobených šiat. Ženy sa tu na svadbách obliekajú úplne inak, než u nás. Používajú aj rôzne čelenky a ozdoby hlavy.

Mojou prvou zastávkou bol bar s gin tonicom a hneď za ním nasledoval bufet. Vyjedla som asi všetko sushi, čo tam mali. Hovorila som si, že aspoň nepriberiem ako z takej pizze. Ako veľmi som však toto rozhodnutie ľutovala na druhý deň, kedže som s prázdnym žalúdkom pregrcala celé poobedie.

Ale na svadbe som sa náramne bavila. Rozprávali sme sa pri stole s kamarátmi, a v tom som začula pesničku Dr.Dre - Still D.R.E. takže som okamžite vybehla na parket. Videla som tam tancovať samého asi 60-70 ročného pána v turbane, tak som ho vyzvala do tanca. Boli sme kráľmi parketu! Tento pán ma vytancoval lepšie, než väčšina mladých chalanov :D

(prvé ozajstné šampanské v mojom živote)

Moje narodeniny a finančná injekcia

Pred odchodom do Ázie som premýšľala, kde asi tak a hlavne s kým strávim narodeniny. Tešila som sa, že ako februárové dievča zažijem prvú oslavu narodenín v teplúčku na pláži. Ani vo sne by mi však nenapadlo, že to bude v Indii, v chlade a s novým priateľom. Aj keď ho tak ešte nechcem úplne nazývať.

Narodeniny som mala 16.februára. V podstate polovicu dňa som strávila v nákupnom centre, pretože som si musela zohnať nové oblečenie. Vymenila som ho za to staré. Takto to tu chodí, keď potrebujete ušetriť peniaze. Kúpite si niečo na mesiac, a potom to bez udania dôvodu môžete vrátiť za peniaze.

Nenávidím nákupné centrá. Moju náladu však napravilo jedno z najlepších jedál, ktoré som doteraz mala. Nachos s veľkou dávkou roztopeného syru a jalapeňos! Určite zastanú miesto v rebríčku TOP 10 najlepších jedál môjho života. Asi je pre vás zvláštne, prečo si tu dávam nachos, keď som v centre najlepšej Indickej kuchyne. No ja tie ázijské a indické jedlá naozaj nemusím. Bolo to fajn po prvý raz, aj po druhý, no nie každý deň. Prisahám, že každé jedno indické jedlo chutí na vlas rovnako, ako to predošlé. Ani si neviete predstaviť, ako každý deň snívam o obyčajnej zemiakovej kaši, haluškách, alebo hocičom, čo je ochutené len a len soľou.

Ozaj. Od môjho pobytu v Indii ubehli už dva týždne a ja som stále bez pracovných vyhliadok. Bola som nútená poprosiť môjho tata o pomoc. Naposledy som od neho pýtala peniaze pred 18.tym rokom života, takže mi táto úloha bola veľmi nepríjemná, hlavne keď viem, ako sa k tomu stavia. Čo sa týka peňazí, je veľmi striktný a chce, aby sme sa my, jeho deti, učili samostatnosti. Čo mu samozrejme kvitujem. No pre mňa momentálne nebola iná možnosť. Najprv sa mu moja prosba nepozdávala, no nakoniec sa zľutoval a požičal mi 500eur, ktoré mu neskôr vrátim. Táto suma mi s kúpou novej letenky predĺži cestu o také 2 týždne, ak sa naozaj veľmi uskromním. No stále dúfam a verím, že sa mi tu podarí niečo zarobiť.

Večer prišli ku nám AJ priatelia. Sú vážne veľmi fajn! Dokonca mi priniesli darčeky, čo som absolútne nečakala. A ešte väčším prekvapením bola moja narodeninová torta. V Indii je zvykom, že po sfúknutí sviečok všetci hostia rukou nakŕmia oslávenca kúskom torty. Bolo to pre mňa veľmi čudné, ale je to pekný zvyk. Až vtedy som pochopila, prečo sa ma AJ občas snaží niečím nakŕmiť. Vždy mi to strašne vadí a nerozumela som, prečo mi dáva jedlo do úst rukami ako dieťaťu :D

Povedala by som, že tu majú ľudia medzi sebou hlbšie vzťahy. Celé rodiny žijú spolu v jednom dome. Všetci sa pri stole delia o jedlo. Doma, aj v reštaurácii. Naobjednávajú si viac druhov a každý si naberie na svoj tanier. Alebo si každý objedná niečo pre seba, a potom si navzájom odoberú z taniera toho druhého. Ja som ako Joey z Priateľov a NENÁVIDÍM, keď mi niekto berie moje jedlo. Ale zároveň sa mi ich spôsob zdielania páči, tak sa s tým snažím zmieriť. Možno po príchode domov u nás zavediem nové pravidlá a začnem kamarátky kŕmiť rukami :D

.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
22
Odeslat správu
Dievča z Modry, ktoré sa rozhodlo zistiť o živote niečo viac. A tak som sa vydala na 4-mesačnú cestu bez plánu a ciela do Ázie. Blogovať som začala preto, aby som sa po návrate vyhla otázke "no povedz ako bolo?". Na Slovensko sa vraciam v apríli. Možno :)

Chceš vědět, když Nina Skalikova přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.