Ninka na vandrovke: Stretla som Boha na Srí Lanke
Vydala som sa na 4-mesačnú cestu naprieč Áziou, a to Áziu v podstate ani veľmi nemusím. Vždy som bola skôr latino typ. Ale cestovanie po Ázii mi prišlo nazačiatok bezpečnejšie, tak som tu. Srí Lanka je iná jako Kambodža. Prekvapila ma jej čistotou. Ak teda nehovoríme o reklamnom smogu, toho je všade veľa. Srí Lančania sú úžasní ľudia. Okoloidúci sa nám neustále prihovárali, pýtali sa ako sa máme, odkiaľ sme a či sa nám tu páči. Nikdy za to nič nechceli. Jednoducho ich zaujíma život za hranicami, a jednoducho sú nezvyčajne priateľskí.
Prvý týždeň sme strávili v meste Hikkaduwa. Chceli sme si po Bangkoku trochu oddýchnuť a poležať si na pláži. Nikdy predtým som nevidela také veľké vlny, aké sú na Srí Lanke. Ich silu sme si uvedomili, keď sme sa šli do nich blázniť ako malé deti. Občas nás poriadne stiahli až na dno, smerom do šíreho oceánu. Celú hodinu sme sa smiali a čakali na poriadnu vlnu. „Wooow pozri sa na tamtú, to bude ono!“. Je úžasné cítiť sa občas znovu jako dieťa. Najradšej by som sa tak cítila stále. Mama mi je v tomto veľkým vzorom. Tá je stále tým malým dievčatkom, ktoré vidí všetko v žiarivých farbách, veľa sa smeje a verí v dobro.
Kúsok od nášho vlnového ihriska bola zátoka s obrovskými korytnačkami. Išla som sa s nimi šnorchlovať a Bajlo ostal ležať na pláži. Keď som sa vrátila, rozprával sa s nejakým starším mužom.
Hovoril, že minulý týždeň jedna korytnačka zomrela, pretože ľudia ich neustále chytajú a potom sa im oslabí pancier. Hlúpi turisti, pritom sú všade značky s týmito informáciami. Dali sme sa viac do reči a povedal, že nám môže ukázať ako žijú miestni ľudia. Vydali sme sa teda na prechádzku po kolajniciach – vlaky tam jazdia hádam pomalšie ako autá a ísť po kolajnici je paradoxne bezpečnejšie, ako popri ceste.
Občas sa zastavil, odtrhol listy nejakej rastliny, pokrčil ich v dlani a dal nám ich ovoňať. Povedal o čo sa jedná a na čo ju miestni liečitelia, alebo kuchárky, používajú.
Tento starší muž, volajme ho Morgan Freeman, pretože mi ho veľmi pripomínal, je niečím zvláštnym výnimočný. Cítili sme sa pri ňom veľmi príjemne. Vždy som verila, že každý člověk, ktorý mi vstúpi do života, má v sebe kúsok z Boha. Či už je ten člověk dobrý, alebo zlý. Pri Morganovi Freemanovi som cítila, že je Bohom samotným.
Poznáte tú pesničku? „What if God was one of us“ ?
If God had a name, what would it be?
And would you call it to His face?
If you were faced with Him in all His glory
What would you ask if you had just one question?
Na čo by ste sa spýtali Boha?
Ja som sa spýtala na jeho sen. A na mnoho iných malých i veľkých vecí.
Morgan Freeman mi rozprával o Budhizme. O jeho pravom význame. Budhisti veria v karmu. Táto viera je spôsobom ich života. Každé ráno, hneď po prebudení, poďakujú za všetko, čo majú – čím ale nemyslia materiálne veci – a spýtajú sa samých seba, ako dnes môžu niekomu pomôcť, alebo len spraviť druhému krajší deň.
Zarobené peniaze delia na tri kopy. Prvú majú pre seba na živobytie, do druhej odkladajú peniaze pre prípady núdze a peniaze z tretej kopy používajú na pomoc druhým.
S Bajlom sme si nazačiatku hovorili, koľko za jeho spoločnosť a výklad asi bude od nás chcieť. Peniaze však odo mňa neprijal, ani keď som mu ich ponúkala. Bolo pre nás veľmi ťažké uveriť faktu, že niekto na tomto svete môže byť tak nezištne dobrým človekom. Nie sme na to zvyknutí.
Na alkohol som sa spýtala, pretože som počula, že budhisti nemôžu piť. Morgan ma vyviedol z omylu. Budhizmus nikomu nič nezakazuje, človek má slobodnú vôlu rozhodnúť sa. Budhizmus len odporúča nerobiť isté veci. Pretože napríklad v tomto prípade, keď človek pije, jeho rozhodovanie sa je ovplyvnené.
Budhistom ide o to, aby boli za každých okolností dobrými ľuďmi, aby ich karma prekvitala, a aby sa po smrti reinkarnovali na vyšší level. Pokiaľ by robili zlé veci a mali zlú karmu, v ďalšom živote by sa napríklad narodili zdravotne hendikepovaní.
Budha si prešiel všetkým. Bol svätcom i vrahom, matkou i synom, kráľom aj chudákom. A to isté sa deje aj s nami. Na to, aby sme zažili "osvietenie", respektíve, aby sme sa dostali do nirvany, musíme vedieť o živote všetko.
Povedal mi jednu vec, ktorej sa budem držať po zvyšok života.
"Ak má človek moc pomôcť druhému, musí to urobiť."
A verte, že tú moc máme my všetci.
Nemusíme hneď zachraňovať životy, úplne stačí zniesť mamičke kočík po schodoch, pustiť staršieho človeka sadnúť si v autobuse, dať bezdomovcovi jablko, zdvihnúť odpadky zo zeme, alebo sa zastať slabšieho.
Keď som sa spýtala na jeho sen, ako prvý človek mi odpovedal, že by do jeho smrti rád pomohol najmenej piatim rodinám postaviť nové domy po tom, čo ich staré zmietla v roku 2004 tsunami.
Chcela by som s Morganom stráviť viac času. Mám pocit, že je toho veľa, čo by som sa od neho mohla naučiť. Dovtedy budem šíriť aspoň toto malé veľké posolstvo.
A viete čo je sranda? Písala som o ňom AJ-ovi, ktorý bol už v doma v Delhi. Hovorila som mu, že mi veľmi pripomína Morgana Freemana a Boha v jednej osobe. Na to mi poslal video na YouTube s jeho obľúbeným citátom, ktorý recitoval Morgan. Video som si pustila v iný deň, pred odchodom z Hikkaduwy, keď som čakala na Bajla.
V sekunde, ako som toto video zapla, objavil sa srí lanský Morgan Freeman. Usmial sa, povedal, že ma rád spoznal, a poprial mi pekný život.
Fotky sú fotené na CANON <3
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Nina Skalikova přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.