V príliš veľkej posteli

Niekedy sa okolo štvrtej ráno strhnem a hmatám okolo seba v snahe nájsť ťa. Chytá ma panika, lebo tam nie si. Čo sa stalo? Kam si zmizla?

A potom začnú pracovať vyššie mozgové funkcie.

Na zlomok sekundy sa všetko zdá ako výlet do paralelnej dimenzie, kde je všetko úplne rovnaké až na jeden detail ktorý akoby nepasoval. Pocit keď sa jasný fakt stáva úplne iným jasným faktom - hop, späť do reality.

Posteľ je prázdna... a mne dôjde, že si tam v dnes v noci v skutočnosti ani nebola. Je to len pocit, želanie ako by to mohlo byť. Ako cítim, že by to malo byť.

V takéto rána sa mi posteľ zdá ako ľadovec; obrovská, studená a bez života. Vstávam. Už v nej nemám chuť ležať. Umyjem sa, nalejem si ešte horúcu vaňu a beriem psa na dlhšiu rannú prechádzku.

Len jedno tvoje slovo stačilo, aby ukľudnilo moju rozburácanú dušu, akoby do vetrom a dažďom vyšľahaného mora vyliali náklad oleja.

Naučila si ma skutočne milovať. Urobila si zo mňa lepšieho človeka. A aj keď to často bolí, ten človek sa mi páčil. Stačilo mu jediné tvoje slovo aby bol tou najšťastnejšou bytosťou na svete.

Za túto skúsenosť ti budem navždy vďačný. Nevedel som, že niečo také vo mne je, že taký hlboký cit vôbec existuje.

Ten človek už nie je, dostala ho prázdnota. Nedokázal som ho ubrániť bez toho, aby si ty stála pri mne. Určite však naňho nezabudnem. Snáď vstane z mŕtvych, ak naňho opäť dýchne láska...

Bolo to mocné kúzlo. Chýba(š) mi...

"You know that place between sleep and awake, that place where you still remember dreaming? That’s where I’ll always love you. That’s where I’ll be waiting.” ― J.M. Barrie, Peter Pan

Zdroj: youtube.com