Tá noc

Dnes je tá noc, najdlhšia v roku. Noc , jedinečná za sto rokov, lebo len raz za tento čas je Mesiac takto blízko k našej Zemi a je v splne. Je nádherný, zatiaľ oranžový – sotva vyšiel, ale už je väčší ako by som predpokladal.

Zdroj: pixabay.com

Pred klubovňou sedia dvaja chalani a pýtajú sa ma, či je to Mesiac, alebo Slnko. So smiechom im odpovedám, že Mesiac. Rozhodol som sa, že keďže som starý romantik, sa prejdem cez Nový most a obzriem si jeho nádheru dvojmo – aj s odrazom na hladine majestátneho Dunaja. Prešiel som po úchylnej cestičke pri Starom moste ku brehu. v blízkom lesíku si niekto robil ohníček na zahriatie a opekal pneumatiku. Ďalej som pokračoval krížom cez sad Janka Kráľa a leziem hore na Nový most.

Čo za indivíduum sa túla potme po opustenom petržalskom brehu? Kto som a čo tu došľaka chcem? Je tu len kosa, tma a smutná prázdnota. Stretávam na moste pár. Prišli sa tiež pozrieť na Mesiac. Priam vidím ako svietia ich oči a z ich duše sála teplo.

Opúšťam most a vrhnem posledný pohľad na zvráskavenú tvár smutnej Luny. Z továrenského komína vyráža k útoku dymový drak. Už roztvára čeľuste a na jedenkrát zhltne mesiac aj s okololetiacim lietadlom. Drak sa stráca a všetko je postarom.

Opúšťam most a je mi smutno, keď vidím rozbité schody, ožraných chlapov, smutné osamelé tváre ľudí ako ja a ty. Prechádzam po nábreží – ako dôkaz uvádzam údaje z odčítacieho zariadenia pre odčítanie stavu Dunaja – vodný stav – 343, teplota vody – 3,5 ºC.

Z nábrežia odbáčam pri SNM s pomníkom leva držiaceho starý Československý znak smerom k Medenej a potom na Šafko. No a znova sedím v autobuse XY…