Sex, depresia a láska V.

Bolo to dávno, no kedysi som si zvykol vravieť, že ak budem mať lásku, pri ktorej budem mať istotu, ktorej budem môcť plne dôverovať vo všetkom, ktorá ma bude milovať takého aký som, alebo minimálne to so mnou vydrží, budem najšťastnejší človek na svete. Mám ju. A som najšťastnejší? Čo sa týka jej, tak áno. Lepšiu ženu si predstaviť neviem. Neviem si však predstaviť ani to, že mám Lamborgini. Vždy som si myslel, že láska je to najdôležitejšie. Že ak máš lásku, všetko je ideálne, a napriek minimálnemu úsiliu ide všetko len a len ľahko. Omyl. "Lásku treba budovať. Zosúladiť svoje postoje k životu, k vzťahu, k všetkému. Je potrebné prekonávať prekážky, ktoré neboli nikdy predtým ťažšie. Prekážky, ktoré ťa milión krát zložia na kolená. Ktoré ťa prinútia vysloviť "nevládzem" či "už to nemá význam". Prekážky, ktoré ťa uzamknú v spánkovej paralýze za predstavenia tých najukrutnejších a najnechutnejších halucinácií. Rovnako, ako na život, aj na lásku treba dospieť. Láska je len pre silných, úprimných a čestných. "

V ohni

Čo robí lásku takou silnou? Je to vášňou a intimitou? Čím sa odlišuje láska k opačnému pohlaviu od lásky napríklad k psovi? Neistota? Libido? Prečo sa mi zoči voči žene mení srdce v supernovu? Prečo sa to stalo aj keď som ju videl poprvý krát? Viem, láska nie je nič iné ako súhra nervových vzruchov v mozgu, ale kvôli čomu sa to deje? Z hľadiska evolúcie, aký to má význam? Netuším. Jediné čo o tom viem je, že vďaka tomu som sa na ňu zameral, snažil sa a získal ju. Nezameriaval som sa na ňu ako lovec, to by bolo dosť hlúpe. Totižto, boli sme si vzájomnou korisťou. A odvtedy sme ňou každý jeden deň. Vtedy boli ešte iskry viac žiadané ako nebezpečné. A tá počiatočná vášeň. Záhadnosť. Očakávania. Ten oheň, ktorý v jedinom momente vzplanie na dne oceánov ukrytých v jej očiach. Moment, kedy všetko odrazu dáva význam a hviezdy začínajú kopírovať jej odhalené krivky. Rozum zastal. Všetky etické kódexi sa museli podvoliť ohnivému tancu malých plamienkov. Prebúdza sa v tebe živočíšnosť. Teraz si tá nenásytná beštia, ktorá sa perami prisala na hrdlo svojej obete. Toto bude trvať dlho. Nechceš prestať. Ona to nechce tiež. Na chvíľu spomalíš, aby si nazberal posledné sily a dokonal svoje veľdielo, no ona ti to nedovolí. Išlo o jediné malé zaváhanie a z koristi sa stáva predátor. Ani v najzvrátenejšom kútiku mysle si netušil, čo v nej celý ten čas driemalo. Ona ťa už nepustí. No ty to ani nechceš.

Obaja ste už spokojný. Ležíte vedľa seba... ty ticho, ona nie. Ty chceš zaspať, ona nechce aby si zaspal. Podľa mojej skúsenosti, vždy po sexe príde okamih, kedy sa vaše plány rozchádzajú. Jeden chce spať, teda prinajmenšom len tak ležať a mĺkvo hľadieť do steny. Nerozmýšľať nad ničím konkrétnym, a predsa prejsť mysľou celý vesmír. Ten druhý sa chce odrazu rozprávať a je mu úplne jedno o čom. Totálne nezmysly, sladké sentimentálne rečičky, alebo hlboké filozofické tézy. Ešte pred desiatimi minútami ste boli ako jedno telo, priam prepojený fyzicky, aj mentálne a teraz? Čakáš, kedy konečne zaspí a ty budeš môcť urobiť to isté. Akokoľvek vám to pred chvíľkou klapalo, práve ste sa prebrali z tranzu dychtivej túžby byť čo najbližšie pri sebe, a napriek vynaloženému úsiliu nedokážete nájsť spoločnú vlnu. Už viac nie si opantaný jej ohňom.

"Za sledovania umierajúcej pary, ktorú ste prednedávnom vytvorili len za pomoci vašich nahých tiel, chytáš svoje vedomie za ruku a unášaš ho do fiktívneho sveta ilúzií a snov, kde aj to podstatné mení sa v zbytočné."