Sex, depresia a láska IV.

Každý z nás už mal zlomené srdce. Práve si si predstavil tvár svojej bývalej či bývalého. Aká to bola vtedy láska? Zalov trošku v pamäti. Spomeň si, ako ste sa spoznali, na váš prvý bozk, na to, keď ste boli ako jeden. Nebola to náhodou taká láska, akú zažívaš práve teraz so svojou milovanou, milovaným? Menšia? Asi ti pamäť neslúži moc dobre, pretože inak by si si priznal, že to, čo píšem je skutočná pravda. Ľudia sa však učia na vlastných chybách, to chápem. Na to jediné sú všetky tie vzťahy dobré. Je to tréning na potencionálnu lásku až za hrob. Vraj sme najinteligentnejší druh. Koľko pokusov však potrebujeme na to, aby sme sa toho druhého naučili rešpektovať, chápať a tolerovať jeho vlastné chyby? Koľko životov potrebujeme na to, aby sme tolerovali tie svoje? Je to paradox, no v tomto smere sme najhlúpejší. Áno, aj ty, aj ja, aj ona, aj on.

Nedávno som aj ja stretol svoju ex. Čisto náhodne pracuje v obchodnom centre, kam zvyknem chodievať. Prihovoril som sa, slovo dalo slovo a nakoniec to bol celkom dobrý rozhovor. Doma som bol za to samozrejme zbičovaný priateľkou, ale chápem to. Nikto mi nevidí do hlavy a toto bolo prvý krát, kedy som dostal vynadané za to, že mi tam nikto nevidí. Zvyčajne je to tak, že ak by mi tam niekto videl, odsúdia ma za všeobecné ohrozovanie. Ale späť k príbehu. Bral som to úplne nevinne, len obyčajný pokec. Napriek tomu, som mal u priateľky pri každom spomenutí daného obchodného centra oheň na streche. A prečo? Pre rozhovor? Áno, bol som ňou kedysi dávno. Prechovával som nej city, no je to dávno preč. Bol to tréning. Samozrejme, ak by sa strany v takejto situácii vymenili, neviem ako by som reagoval ja. Vďaka neustálemu pripomínaniu som ju začínal mať čoraz viac v hlave. Nechcel som ísť za ňou a niečo svojej drahej vyviesť, takýto ja nie som, no stávalo sa čoraz častejšie, že som sa pristihol, ako nad ňou premýšľam. Nie ako nad alternatívou, ale tak všeobecne, aké to bolo. Aké to bolo po rozchode, keď sme sa aj tak stretávali ako kamaráti, ako ma chcela zviesť na začiatku aktuálneho vzťahu, ako sa jej to nepodarilo a ako sme sa stretávať prestali. Napriek všetkému som za ňu rád. Ak by som jej pokus o prinavrátenie ma k nej neodmietol, nevedel by som, ako veľmi milujem svoju lásku. Nevedel by som, či dokážem podľahnúť inej alebo nie a ona by to nevedela tiež.

Nemám problém vlastne so žiadnou bývalou. Nemám problém sa prihovoriť, porozprávať čo je nové. Z druhej strany ten problém síce existuje, no treba si uvedomiť, že všetky tie predtým svoju šancu už dostali. Teraz to bude znieť možno namyslene, ale toto je podľa mňa ukážkový príklad. Toto je tá križovatka, kedy sa musíš za pár sekúnd rozhodnúť, ktorým smerom sa bude tvoj život uberať. Toto sú situácie, kedy sa ukazuje pravý charakter a čistá láska. Toto je zopár situácií, v ktorých ľudia najčastejšie chybujú. Buď sa ani nepristavia, pretože nedokážu odpúšťať, alebo sa nechajú zviesť, pretože... pretože sú to hyeny. Treba mať silný žalúdok a absenciu chrbtovej kosti na to, aby niekto zahýbal. Avšak, ktorá je tá "spriaznená duša"? Je to moja terajšia láska, alebo to bola tá predtým? Možno ani jedna. Nedá sa to s určitosťou povedať. Vyplýva mi z toho jediná veta. *"Neviem, či si moja posledná v živote, no po ničom inom netúžim viac.*