Hor sa na hory! Kam z Bratislavy? Vrch Vápenná má dva názvy a ešte viac dôvodov pre návštevu

Bratislava nie je Vancouver ani Poprad. Výhľadu z vyšších častí mesta dominujú výškové budovy, veže rafinérky a billboardy (ozaj ... veľa ich tu máme). Máloktorý instagramový turista sa snaží do fotky z mesta napchať priľahlé pohorie. Preto prvotné zdanie opäť klame.

Na rozdiel od Dunaja, hlavné mesto potenciál blízkeho pohoria využila relatívne dobre. Bratislavský lesopark je parádne miesto na aktívny oddych, "rozlez" ľudí je primeraný a nedochádza k prehusteniu. Môžete si užiť celodennú túru prírodou od jednej zastávky MHD k druhej. Odlesňovanie je dnes veľkou módou, preto každý pohybu fandiaci človek dúfa v zachovanie status quo. Naivní optimisti i v zlepšenie (pozdravujem lesných hospodárov a podnikateľov).

Ak sa hecnete a zveziete o zopár kilometrov ďalej, môžete si turistické zadky vytrápiť ešte viac. Nebudem to ďalej obkecávať. Choďte do Plaveckého Podhradia a Sološnice. Výstup na Vápennú odporúčam každému, kto sa chce v turistických topánkach rozhliadnuť v Malých Karpatoch. Vápennú miestni poznajú aj pod názvom Roštún, no nepodarilo sa mi zistiť dôvod a pôvod dvojitého pomenovania. Ak viete, môžete napísať do komentov.

zdroj: mapy.hiking.sk

V prípade, že vás tlačí čas, zvoľte trasu po žltej značke z Podhradia, rovnakou cestou späť. Mne sa najviac rátala trasa cez Plavecký hrad a Amonovu lúku. Je to síce zrúcanina, no vďaka veľkému úsiliu nadšencov a brigádnikov je postarané o zachovanie najkrajších častí hradu.

Premúdrelé okienko: Názov hradu je odvodený od pôvodne ázijského etnika menom Kumáni. Miestni obyvatelia ich podľa plavých vlasov a bielej pokožky nazývali Plavci. Tí boli na našom území najímaní na stráženie hranice, čo bola aj primárna úloha hradu.

Príjemná trasa vedie aj z obce Sološnica, kde prechádzate okolo Malej Vápennej (tam po novom značka priamo nevedie, no oplatí sa menšia odbočka).

Vrchol Vápennej (753 m n. m.)je presne taký ako napovedá názov. Nájdete odkryté vápencové skaly s prekrásnym výhľadom, ktoré sa menia s každým ročným obdobím. Mne sa tam najviac páči v skorej jari alebo na jeseň - ide o prevažne listnaté lesy, tak asi viete prečo. V zime vás môže zaskočiť sneh po kolená. Kým sa v Bratislave čľapkáme v mlákach, tu hore býva, napriek malej nadmorskej výške, snehu na pár snehuliakov. Fotky z jesenného výstupu sa mi nezachovali, preto to nechám na vašu predstavivosť, prípadne google :) .

Na vrchole nájdete malú rozhľadňu, ktorá vám asistuje pri výhľade na Záhorie. Vyštverať sa na ňu po úzkom rebríku však nie je nutné.

Ktorúkoľvek trasu si zvolíte, vyše päťstometrové prevýšenie vás neminie. Aj v prípade najkratšej alternatívy (žltou z P. Podhradia) si rezervujte minimálne tri hodiny na výstup a zostup.

A ešte jedna vec. Obujte sa rozumne.