-O tom čo sa deje na druhej strane Tatier.
Dont cry fellaz, I love you all ! ...
Nestíham sa ani dostať k písaniu tohoto blogu, z nazbieraných skúseností vďaka organizácii ADEL, a už mám letieť do Paríža pre nové inšpirácie. Znova idem písať o zážitkoch Erasmu+, takže sa usadte, vychillujte sa, pustite si túto skladbičku, a užite si ako ja, These days !
Najšťastnejšie chvíle: 1. Keď konečne vystúpite z mikrobusu po prepitej noci.
2. Krajšie je, keď uvidíte rozbité tváre ostatných účastníkov, A pochopíte že v tomto nie ste sami!
Hneď po rýchlom zoznámení s divnými, bledými tvárami z kmeňu Papalaš, sme sa traja chlapci zo Slovenska, ja (Dennis) Samuel a Jakub rozhodli ísť na izbu, od ktorej nám dali kľúče. Tešili sme sa do postelí : "Damn, vždy je v tom nejaký háčik, čo to bude v Poľsku?!", len zamrmlem, aby čo najmenej bolo cítiť alkohol zo včera. Hádajte, kde bol zádrhel !?
Boli sme traja .. Ale videl som len dve postele- ÁNO! Samuel sa z fleku zrútil na posteľ, ako správny non-homo. Vtedy som pochopil, že budem musieť zniesť Jakuba v posteli. Svet sa mi rútil do zániku, ako moje zručnosti na hodinách aplikovanej informatiky. Ja a Kubo sme dvakrát šťastní neboli, no kto by aj bol , keď po každej párty... vám niekto bude cmúľať nos. Ešte by som mal dodať : povedali sme si... Predstavte si, ako si traja chlapci sľúbia : "Po izbe len bez topánok!" Ďalej: " Každá vec v izbe, bude mať svoje miesto!" Aby to u nás nevyzeralo ako v Nemeckom tanku pred Moskvou. Podarilo sa nám to! Ale na taký dlhý čas, kým sme to nedopovedali. Potom už bolo všetko, všade a zasnežené topánky, ponožky, rifle, papiere, flašky- no jedna krčma. Vlhkosť vzduchu už neobsahovala klasická väzba H2O, ale alkoholy všetkých druhov.
#furapower
Prejdeme od sľubov, k realite. Jedine čo sme si prisahali, a bolo to aj reálne- že sa každý deň najeme, vypijeme, a dááčo aj vyspíme. Ani to sme poriadne nevedeli dodržať, kvôli nociam, ktoré nás ničili. Chodili sme spať o 4-5 ráno pri najlepšom a nestíhali sme raňajky. Takže, sme prakticky pili od rána, aby sme zahnali hlad... Veď hlad je len prezlečený smäd, arent he?
Ešte pripomeniem hry typu breaking ices. Sú skôr trápne, ako vtipné, no ak máš mozgovú obrnu alebo nie si v poriadku ako my, nájdeš sa aj v tomto. Tieto hry majú silnú myšlienku, myslím tým , keď už zvládneš toto nebudeš mať problém prísť za ženou do baru, za tou naaaajväčsou raketou, ktorú uvidíš a nebudeš sa báť jej rovno povedať: "No, keď už tu sedíš sama jak bezďák, nechceš sa ísť vyspať ku mne?". Čakaj už len buď výsmech ako od Fica, alebo takú šupu, akú by nevymyslel ani Quentin Tarantino.
Najlepšie uvidíte ráno, ktorý ľudia ako tak stoja za zoznámenie...just kidding. Čo ma najviac fascinuje, sú príbehy rôznych typov ľudí, zo všetkých kútov sveta. Poľsko, Turecko, Rumunsko, Litva, Česko. Prvý krát som stretol ľudí z Rumunska a Litvy a hádajte čo... Do jednej z Rumuniek som sa zamiloval (v ďalšom blogu, sa budem venovať téme: Láska na prvý pohľad) , v Litve som si našiel strateného "brata", Respect from Dennis- Viktoras! Nikdy nerobte predsudky voči ľuďom, len podľa toho, odkiaľ pochádzajú, akej sú rasy alebo z akej planéty pochádzajú! Každý z nás je jedinečný a zaujímavý. Tak, prosím nerobte medzi nami rozdiely ! Peace buddies!
Späť k prvému dňu.
Prvé "sklamania" boli, keď som zistil že Český team je vlastne Československý. Ďalšie bolo, namiesto Malty - ktorá mala prísť pôvodne, prišli Turci. No podotknem: myslím si to, že ich príchod bol lepší ...Prečo? Ich nátura bola vždy priateľská, milá, plná rešpektu, úsmevov a sám za seba môžem povedať, že Turecko môže byť pokojne môj druhý domov... Love you Türkiye! K Poľsku a Českej Republike toho ani písať veľa nemusím. To sú jednoducho- páči ,nepáči... naši bratia!
Zatiaľ, vám tento blog len takto zovšeobecňujem, aby som potom mohol rozpísať každý deň do jedného blogu. Zážitky, ktoré si prežijete na takýchto projektoch, vám ostanú v hlave do posledných dní , v srdci až za hrob. Zbožňujem, a dobre si pamätám, na každého jedného účastníka z projektov, na ktorých som mal tú česť sa podieľať. Erasmus + projekt vám nedá len skúsenosti v danej téme, otvára vám aj dvere do sveta prostredníctvom kontaktov, ktoré si na základe nadobudnutých priateľstiev vytvoríte! A samozrejme šialené spomienky, na ktoré nikdy, nikdy nezabudnete !
Takže ...to bol kratučký úvod po dlhšom čase, keď som cestoval. Budem rád ak máte skúsenosti s Erasmom a budete komentovať môj blog vašimi postrehmi, samozrejme budem rád ak ma budete zdielať a sledovať moje ďalšie blogy o cestovaní. Prajem príjemné čítanie mojich blogov, určite nechajte feedback a kritiku aby som sa len zlepšoval. Na samý koniec, pridám pár fotiek k spomienke, pre our black squad ! Aj vám chcem ukázať, aby ste neváhali ísť na niečo podobné, robiť šialené veci, a hlavne aby ste sa nehanbili a nebáli ničoho !
K fotkám : Hymna projektu na pamiatku Share and Win, Poland 2018!
...a omnoho viac, v ďalších blogoch ! Serus, ostaň naladený. Vidíme sa po Paríži!
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když vernepensee přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.