Obsah je dôležitejší

Na pár dní som zabudla byť blogerkou. Som späť.

Ak moje príspevky nečítate pozorne, nemôžete mať info, že som šla do Brna.

Vysvetlím.

Šla som do Brna. Pred stanicou volám Matúšovi, že môže prísť po mňa. Počujem opitý hlas a je mi jasné, že na byt sa dostanem električkou - sama. Dôverujem mu. 5 sekúnd na to volá. Prizná, že v noci čo-to popil a taktiež, že zaspal. Vooo nečakané! Lav ju.

Zamieňam keše, kupujem lístok, idem. Som čestný občan a revízorov príliš nemusím.

Neuveríte, prišiel ma počkať na zastávku. Jeeeeeeeeeeeeeeeej. Našťastie ju má rovno pod bytom a moje nohy nemusia kráčať. Dodávam, že má psa, ktorého rada hladím. Otvorí dvere na byte. Zbadám Martina. Jeeeeeeeeeeeeeej. Zhodím vak, švacnem sa na posteľ a rošošo môže začať. Hihi. Nie žiaden xes nebude.

Chvíľu na to sa Maťo rozpráva s dverami kúpeľne. Wat? .. Povedal mi, že je tam Lucia. Keď Lucia vyšla z kúpeľne bola to Veronika. Začíname dobre.

Ideme sa najesť. Bez dverokomunikanta, ktorý si jedlo pripravý sám.. ba aj sa učí na skúšky.

Dám si hnusný Cider, ktorým časníčka obliala stôl, pretože doniesla moje milované ťuťuťuťu ňuňuňu JEDLO. Priblblo sa usmieva, ospravedňuje. Moja zlatá ani netuší, že ma tým vlastne potešila a ja nemusím svoje chuťové poháriky viac trápiť. Alebo to bolo naschvál. Tým pádom je u mňa hrdinka.

Čas vrátiť sa na stanovište. Pripojil sa Milan, čakáme na Jakuba. Jeeeeeeeeej. Aspoň tak nejako to myslím, že bolo. Nastala inhalácia zelených bylín prepojená požívaním tekutého chleba. Od toho momentu mám pomiešanú časovú os a namiesto nedele som dala kambek na Slovensko v pondelok. Priniesla som si talizman - chorobu. Nie takú, ktorá vás ako prvá napadla. Xes nebol.

Z jednej z nocí mám v hlave ako odmietam bundu a chcem sa rútiť Brnenskými ulicami v mínusových teplotách naľahko odetá. Čo si zaumienim, to mám.

Spomínaný pondelok prídem k sebe na byt a dobieha ma moja tupota. Ja aj tak vidím dôvod ísť na tréning po ktorom nasledovalo vypnutie, vysoké teploty, obmedzené dýchanie a nervy zo slovenského zdravotníctva.

Toto berte ako ospravedlnenku na krátkodobú nečinnosť, ktorá tu na mojom mrhaníslov nastala. Ešte ma môžete i trošku poľutovať. Opovážte!

A presne nie o Brne som chcela.

Iné mi lezie hlavou. Napríklad ... je to fakt, ktorý tu je od nepamäti a mňa posledné dni plaší. My fakt starneme.

Fakt.

Sedím v buse za typkom. Vidím, že čierne háro má prepletené striebornými vlasmi. Ty jo. Predstavte si, že by to bolo skutočné striebro a ťažilo by sa nám z kečiek. Babky, dedkovci, stresanti..zalóveny, za vodou. Úplne iný pohľad na dôchodkový vek a všetci by sme sa tam tešili. I keď i v mladosti si nejaké to šedivko nájdete. Aj ja. Už dva. Čím skôr šediví mladí, tým bohatší? Aká by bola skutočná hodnota? A ešte si predstavte, čo všetko si vieme predstaviť.

Všetko.

Typek mal také tie šibalské oči. Neškúlil ale zachádzali mu za každým ženským zadkom popri ceste. Ja som ho v tom nenechala a taktiež som sa obzerala. Zisťujem, že mám závislosť sledovať ľudí. Či už v realite alebo na vlnách internetu.

Všetko meriame číslami. Vieme, že po väčšine platí, čím väčšie číslo, tým väčšia hodnota. Opäť sa teda pýtam na ľudskú hodnotu odmeranú rokmi.

Btw sme jediní, ktorí platia za život na tejto planéte.

Okrem toho sledujem, kto si kam sadne v reštike, buse, vlaku.. Sympatie sú super, pretože hrajú veľkú rolu a usmerňujú ako máločo, čo sa týka odohrávania sa javov v spoločnosti. Nezaostáva hygiena, vyzáž a ešte záleží od toho, či posadíte vedľa seba svoju tašku - drahí spolucestujúci.. Ste zaostalí? Ba či ste popredu?

Kedy je zdvorilé pustiť staršieho človeka sadnúť a naopak kedy viem, že sa urazí, pretože mu vrie mladosť v žilách?

Ako sa vyhýbame na chodníku a po obšuchu tiel, búnd, dačoho... príde ten taký nádych, že boa nevieš sa spratať?

Pomôžem žene s kočíkom, keď vystupuje alebo to spraví niekto za mňa?

Koľko ľudí koľkokrát denne si na mňa pomyslí?

Mám rada hodiny. Ale prečo čas plynie?

Môžem jesť guláš s kofolou? Môžem!

Môžem si dať hamburger bez žemle? Môžem!

Ešte nerozumiem jednej veci a so Sisuš (moja soulmate) ju často rozoberáme. Prečo reakcia človeka na pochvalu k jeho adrese je zvyčajne braná ako posmešok a musíme ho presviedčať o tom, že je seriózna...

NESVOJA MEDZI SVOJIMI. To je môj stav. Dlhodobý. Necítim sa aut of gejm. Len neviem či dokážem takúto gejm hrať.

Zase mám viac otázok ako odpovedí. A ak mám odpoveď podám ju s otáznikom na konci.

S láskou Skaja.

@skajakrom