Tania2

ČASŤ 2

O tretej som odišla z práce, rýchly nákup a domov variť. Rozhodla som sa, že uvarím jeho obľúbené jedlo. Kuracie prsia v marináde a k tomu opekané zemiaky. A k tomu fľašu červeného. Mne na posmelenie a ocovi, aby ho neporazilo.

Bolo 17:55, keď som konečne všetko pripravila a nervózne som čakala, kým príde domov. Ambulanciu mal vo vedľajšom dvore, takže som mohla nakúkať cez okno.

V hlave som si premietala ako bude náš rozhovor prebiehať. Vymyslela som asi 20 možností. Väčšinou to nedopadlo dobre.

18:03 otec buchol dvermi.

„Tu to krásne vonia.“ pochválil ma oco.

„A ešte lepšie to snáď chutí. Poď, už je všetko pripravené.“

Otec prišiel do jedálne, dal mi pusu na líce a ja som bo poprosil, aby nalial víno.

„Niečo oslavujeme?“ spýtal sa pri nalievaní.

„Noo.. možno, ale to až neskôr. Ako si sa mal v práci?“ ešte som sa tej téme chcela chvíľu vyhnúť.

„Dnes nič zvláštne, až som sa divil. A ty? Komu si dnes pomohla?“

Otec vie, že rada pomáham ľuďom, má to dosť spoločné s mojimi tajomstvami, o ktorých nevedel.

Zasmiala som sa: „Dnes nikomu, iba obyčajná kancelárska práca.“

Začali sme jesť a preberali sme obyčajné veci, počasie, zvieratá, ktoré miloval, a napokon sa ma spýtal čo mám v pláne cez víkend.

„Noo..“ napila som sa veľkého dúška vína. To zvládneš!

„To je to čo som s tebou chcela prebrať.“ Nádych-výdych. „Ja.. rozhodla som sa, že už mám dosť rokov na to aby som sa osamostatnila..“

„Ty sa chceš odsťahovať?“ skočil mi do reči prekvapený otec.

„No vlastne áno.“ Tlak som mala už asi 200.

„A kam? Kedy??“ aj otec sa napil vína.

„Noo.. už teraz cez víkend...“ čakala som na nejakú reakciu, a keď nič nehovoril pokračovala som. „Damián našiel úžasný veľký byt asi tak 20 minút odtiaľto. Zatiaľ sme si ho prenajali, ale keď sa nám bude páčiť, tak si ho kúpime. Každý z nás bude mať vlastnú spálňu.“ vydýchla som si.

„A to tam budete sami dvaja? A nemá on priateľa?“ otec bol napodiv celkom pokojný. Teda aspoň som si to myslela. Kvôli mojej nervozite, môj dar nejako nefungoval.

„Vlastne tam budeme všetci traja. Teda nie s Ivanom, rozišli sa asi pred dvoma týždňami. Bude s nami bývať Des“

Desiéra je moja druhá najlepšie kamarátka. Spoznali sme sa na strednej, i keď sme každá chodila do inej triedy skamarátili sme sa a ani jedna nevieme ako. Sme aj kolegyne v práci a to naše priateľstvo ešte viac utužilo. Keď som sa jej pýtala kde jej rodičia prišli na také zvláštne meno povedala, že taká osobnosť ako je ona NEMOŽE mať tak obyčajné meno. Áno, je trochu extravagantná.

Vedela som, že oboch má otec rád, tak som dúfala, že to pochopí. Napil sa vína a ja som čakala, že na mňa spustí vlnu kritiky.

„Hmm..“ hľadal správne slová a vo mne rástla nervozita. „Po pravde nečakal som, že sa odsťahuješ tak skoro, ale už si naozaj dospelá krásna žena. A ja nemám právo, ťa tu držať. I keď by som bol rád, keby mi to povieš skôr a nie tri dni pred odchodom.“

„Oci, ja len vieš, bála som sa...“

„Čoho?? Že budem namietať? Tania urobila si pre mňa tak veľa ja nemôžem byť sebecký. A nemusíš sa báť, postarám sa o seba.“ prekvapil ma otec.

„Ja.. neviem čo mám povedať. Myslela som, že to bude prebiehať horšie.“ zasmiala som sa sama nad sebou. „Neboj budem ťa chodiť navštevovať alebo kedykoľvek môžeš prísť ty ku nám.“

„To aj budem. Nemysli si, že sa ma úplne zbavíš. A teraz chcem, počuť všetko. Kde je ten byt, koľko budete platiť, je tam všetko? Voda, elektrina??“

„Neboj všetko ti poviem.“

Sadli sme si na gauč a ja som mu všetko povedala a vysvetlila. Bola som nadšená a on spolu so mnou. A hlavne som bola rada, že som z jeho z strany necítila nič negatívne, až na strach, ale to bolo pochopiteľné.

Rozprávali sme sa hádam do desiatej večer a potom som už konečne vyčerpaná a neuveriteľne šťastná padla do postele. Damiánovi som len poslala sms-ku, že to dopadlo lepšie ako som čakala, a že mu zajtra zavolám.

Spala som hlbokým a pokojným spánkom netušiac, že jedno z mojich tajomstiev sa čoskoro ukáže.