Tania

Prológ

Tak aby som sa Vám na začiatok predstavila, moje meno je Tania. Nie Tamara ani Tami, proste Tania. Meno mi vybrala moja mama. Žiaľ, už ma tak nevolá... Zomrela aj s mojou nenarodehnou sestričkou pri pôrode.

Keď mi rodičia povedali, že budem mať súrodenca, mala som asi 5 rokov a veľmi som sa tešila. Bolo mi jedno či to bude chlapec alebo dievčatko. Naši mi dávali toľko lásky, že aj ja som chcela svoju rozdať.

Pamätám si, že som sa jedného dňa rozhodla, že bábätko bude spinkať u mňa v izbe. Aj som to oznámila rodičom, ale tí mi to veľmi rýchlo a rázne zamietli a ja som bola na nich celé 3 hodiny nahnevaná. Nejako som sa s tým zmierila, keď mi mama priniesla môj obľúbený pudingový pohár. Všetci sme sa veľmi tešili na príchod nového člena.

Prišiel deň pôrodu a naši ma zobrali so sebou do nemocnice lebo ma nemali kam na rýchlo dať. Všetko prebiehalo ako malo. Oco čakal so mnou vonku a ja som mu rozprávala čo všetko budeme robiť keď prídeme domov. Smiali sme sa a nedočkavo čakali. A čakali.. myslím, že som si aj na ocovi trošku zdriemla, keď konečne vyšiel doktor a povedal nám tú najhoršiu správu.

Doktor to nazval „mimoriadnymi komplikáciami“ a vraj mu je to veľmi ľúto, ale ani jedna neprežila. Ja som vtedy nechápala čo to znamená. Oco bol ako vymenený. Žiaden úsmev, žiaden smiech.

Začal na doktora kričať a rozbehol sa do pôrodnice. Ja som čakala na ocka a vôbec som nevedela prečo je taký. Potom ma zobrala jedna sestrička k sebe a dala mi čokoládu. Keď sme s ockom prišli domov vysvetlil mi, že mamička sa nevrátili, a že spinka aj spolu s Izabelkou.

Pamätám si, že keď mi dohovoril strašne sa rozplakal. Odvtedy nebolo nič ako predtým. No teraz mám o 15 rokov viac a mám svoje tajomstvá.