Vlákam sa

Sedím vo vlaku. Uff. Keby som nezačala blogovrhaťslovami asi by som už spala. Toľká obeta. Milujem to leháro, ked mi steká slina po vaku a ja sa zlomím jak vzduchovka.

Zas cestujem na debila. Aspoň, že vymysleli kúpu lístka cez internet. Cením.

Včera som prišla dnes. Namiesto spánku, nad ránom, zasadnem na trón a nájdem tú nájstúpídnéjšiú stránku, ktorú prerolujem. Áno, trón je záchod. Baby chodia na záchod.

Po opätovnom znížení inteligencie z prehliadnutia sociálnych sietí idem spať. Hladina omamných látok klesne. Oj. Práve som sa asi priznala.

Vôbec nejdem písať o tom kam a prečo cestujem. To by som sa musela vopchať do kategórie cestovanie a mne sa páči nezaradené. Ale môžem sem daň indíciu : mesto v Česku, názov je citoslovce, keď ti je zima a nie po anglicky.

Trepem ďalej. Mám ešte hodinu cesty.

Pár faktov o mne /aby ste mali šajnu s kým máte dočinenia/ :

Bojím sa chodenia dolu kopcom.

Páčia sa mi ženské zadky.

Pivo.

Nemám rada bosé nohy pokope.

Mám 2 bratov, jedneho tatka a jednu mamku.

Pivo.

Nech sa najem akokoľvek poriadne, vždy do seba dokážem prihodiť ešte viac.

Neštudujem.

Nie som zamestnaná.

Na pokeci som na nástenku pridávala vtipy o Chuckovi Norrisovi.

Týpek predo mnou zaspal. Drzaň jeden. Svet nie je fér.

S láskou Skaja.

@skajakrom