Šesť démonov strachu

1. Strach z biedy

2. Strach z kritiky

3. Strach o zdravie

4. Strach zo straty lásky

5. Strach zo staroby

6. Strach zo smrti

Strach nie je ničím iným, ako stavom mysle. Stav mysle sa dá ovládať.

Každý človek dokáže dokonale kontrolovať a ovládať svoju myseľ, a preto si každý z nás môže zvoliť, či do svojej mysle vpustí rôzne myšlienkové podnety, často náhodne vyslané inými ľuďmi, alebo či do nej vpustí iba myšlienkové podnety vlastnej voľby.

Práve preto, že svoje myslenie vieme ovládať, môžeme zmeniť ustráchané myšlienky a chudobu zameniť za myšlienky odvahy a hojnosti.

Strach z chudoby

Medzi chudobou a bohatstvom neexistuje kompromis. Cesty vedúce k chudobe a bohatstvu sa uberajú opačným smerom. Ak chcete byť bohatí, musíte sa zbaviť všetkého, čo vo svojej podstate vedie k chudobe. (Pojem bohatstvo tu pritom používam v najširšom zmysle slova, zahŕňajúcom nielen hmotné a finančné, ale aj duchovné či mentálne bohatstvo.) Východiskovým bodom cesty k bohatstvu je túžba. Už tu, na začiatku, sa môžete stať vlastným prorokom a sami si predpovedať svoju budúcnosť. Ak ste totiž po prečítaní tohto zmieriť sa s chudobou, potom vám niet pomoci a môžete rovno ostať chudobnými. V každom prípade, budete sa musieť rozhodnúť.

Ak chcete bohatstvo, premyslite si, v akej forme by ste ho chceli mať a aké množstvo by vás uspokojilo. Cestu k bohatstvu už poznáte. V rukách držíte sprievodcu, ktorý vás po nej povedie. Ak sa na túto cestu nevydáte, alebo sa zastavíte pred dosiahnutím cieľa, bude to iba vaša chyba. Musíte sa rozhodnúť sami za seba. Ak neviete alebo nechcete žiadať od života bohatstvo, a to práve tu, v tejto chvíli, nemáte sa na čo vyhovárať a ponesiete za svoje rozhodnutie plnú zodpovednosť. Jedinú skutočnú úlohu tu totiž zohráva stav mysle - to jediné, čo máte pod kontrolou. Stav svojej mysle si vytvára každý sám. Nedá sa kúpiť, treba si ho pestovať či vybojovať.

Strach z chudoby je iba stav mysle, nič viac. Dokáže však zmariť vaše šance v akomkoľvek podnikaní.

Tento strach paralyzuje myslenie, ničí predstavivosť, ubíja sebavedomie, podrýva nadšenie, bráni v iniciatíve, vnáša zmätok do našich zámerov, podporuje otáľanie, hubí entuziazmus a znemožňuje sebaovládanie. Zbavuje človeka osobného čara, nedovolí mu jasne uvažovať, rozptyľuje sústredené úsilie, víťazí nad vytrvalosťou, marí silu vôle, pustoší ambície, zatemňuje pamäť a prináša neúspech vo všetkých možných podobách; zabíja lásku a vraždí v srdci ušľachtilé city, odrádza priateľstvo a privoláva katastrofy v nespočetných podobách, vedie k nespavosti, biede a nešťastiu. To všetko môže strach spôsobiť. My však žijeme vo svete hojnosti všetkého, po čom naše srdce zatúži - ak máme jasný zámer.

Strach z chudoby je zo šiestich základných druhov strachu nepochybne tým najzhubnejším. Uvádzam ho na prvom mieste, pretože je najťažšie premôcť ho. Strach z chudoby pramení z nášho zdedeného sklonu vykorisťovať jeden druhého. Takmer všetky nižšie živočíchy sú motivované inštinktami, ich kapacita myslenia je obmedzená, a preto sa vzájomne fyzicky napádajú. Človek so svojou vyššou kapacitou myslenia nepožiera svojho blížneho fyzicky; väčšie uspokojenie mu prináša "zožrať" ho finančne. Ľudská hrabivosť je skutočne nesmierna.

Človeku máločo prináša také utrpenie a pokorenie, ako chudoba. Plne to chápu iba tí, ktorí chudobu spoznali na vlastnej koži. Niet divu, že sa človek chudoby bojí.

Ak sa niekoho opýtate, čoho sa bojí, skoro každý vám povie, že ničoho. Iba malo ľudí si uvedomuje a priznáva, že sú zviazaní, handicapovaní, duchovne aj fyzicky ubíjaní tou či inou formou strachu. Strach je taký rafinovaný a skrytý, že človek môže s jeho bremenom kráčať celý život bez toho, aby si jeho prítomnosť vôbec niekedy uvedomil. Len odvážna a nanajvýš úprimná analýza odhalí prítomnosť nepriateľa v podobe strachu. Skúste pátrať hlboko vo svojom vnútri. Tu máte zoznam príznakov, na ktoré by ste pritom mali zamerať svoju pozornosť:

Príznaky strachu z chudoby

Ľahostajnosť. Zvyčajne sa prejavuje ako nedostatok ctižiadosti, ochota znášať chudobu, trpne prijímať všetko, čo život prinesie, duševná a fyzická lenivosť, nedostatok iniciatívy, obrazotvornosti, entuziazmu a sebaovládania.

Váhavosť. Zvyk dovoľovať iným, aby mysleli za vás. Vyčkávanie "ako to dopadne." Neschopnosť rozhodnúť sa.

Pochybnosti. Všeobecne ich dávajú najavo rôzne výhovorky a ospravedlnenia, ktorými sa človek snaží zakryť svoj neúspech. Niekedy sú sprevádzané formou závisti voči úspešnejším osobám alebo ich kritizovaním.

Obavy. Zvyčajne sa prejavujú rôznymi zamaskovanými spôsobmi: neustále hľadanie chýb na druhých; sklon míňať viac, ako si môžete dovoliť; zanedbávanie svojho zovňajšku, zachmúrený a zamračený výraz; nestriedmosť v požívaní alkoholických nápojov, niekedy spojená s užívaním drog; nervozita, neisté vystupovanie, nedostatok sebavedomia.

Prehnaná opatrnosť. Zvyk hľadať vo všetkom negatívnu stránku, rozmýšľať a rozprávať o možnom neúspechu namiesto toho, aby ste hľadali cesty k úspechu. Otáľanie, váhavosť, večné čakanie. Pesimizmus, zlá nálada. Takýto životný postoj nezriedka vedie k rôznym zdravotným problémom.

Otáľanie. Zvyk odkladať na zajtra to, čo malo byť spravené včera. Márnenie času výhovorkami. Otáľanie úzko súvisí s prehnanou opatrnosťou, pochybnosťami a obavami. Odmietnutie prijať zodpovednosť, neustále vyhýbanie sa zodpovednosti. Sklon radšej uzavrieť kompromis, ako sa pustiť do boja. Robiť zbytočné ústupky, namáhať sa za skromnú odmenu a nežiadať od života hojnosť, spokojnosť a šťastie. Nedostatočná sebadôvera, chýbajúci cieľ, iniciatíva, nadšenie a ctižiadosť.

Strach z kritiky

Nedá sa s istotou povedať, ako človek pôvodne prišiel k tomuto strachu, no zjavne ho má v sebe hlboko zakorenený.

Ja sám sa prikláňam k názoru vysvetľovať základný strach z kritiky rovnakými vrodenými vlastnosťami, ktoré človeka nútia brať svojmu blížnemu majetok a ospravedlňovať vlastné počínanie kritikou druhých. Dobre vieme, že zlodej kritizuje toho, koho okráda, že politici chcú zvíťaziť nie prejavovaním vlastných cností a kvalít, ale snahou pošpiniť svojich protivníkov.

Šikovní výrobcovia v oblasti textilného priemyslu ťažia práve z toho druhu strachu: každú sezónu menia vzhľad mnohých módnych doplnkov. Kto určuje módu? Rozhodne nie ten, kto odev kupuje, ale ten, kto ho vyrába. A prečo menia módu tak často? Odpoveď je jasná - preto, aby predali viacej šiat. Z rovnakého dôvodu menia svoje modely aj výrobcovia áut. Nikto nechce jazdiť autom, ktoré nie je podľa poslednej módy.

Kritika - teda nesúhlas s mienkou iných alebo vybočením z normy - môže viesť až k prenasledovaniu a rôznym formám trestu, v krajnom prípade až k zabíjaniu. Niet divu, že sme zdedili vedomie, vďaka ktorému sa tak veľmi bojíme kritiky.

Strach z kritiky človeka pripravuje o iniciatívu, ničí jeho predstavivosť, obmedzuje jeho individualitu, uberá mu sebadôveru a škodí mu mnohými ďalšími spôsobmi. Rodičia často spôsobia svojim deťom nenapraviteľnú škodu neprimeraným kritizovaním. Často nás najblbšie zasiahnu práve poznámky našich najbližších. Malo by byť preto považované za zločin - a skutočne to aj je ten najťažší zločin, keď nejaký rodič vypestuje v dieťati zbytočnou kritikou komplexy menejcennosti.

Kritika je niečo, čím každý rád poslúži. Každý jej má bohaté zásoby a rozdáva ju zadarmo bez ohľadu na to, či je o ňu požiadaný, alebo nie. Zamestnávatelia, ktorí rozumejú ľudskej povahe, dostanú zo svojich zamestnancov to najlepšie, čo v nich je, nie kritikou, ale konštruktívnymi návrhmi, povzbudzovaním a pochvalou. Rodičia môžu dosiahnuť rovnaké výsledky pri svojich deťoch. Kritika však zasieva do ľudského srdca len strach a zlobu.

Príznak strachu z kritiky

Prehnaná obava o svoje Ja. Zvyčajne sa prejavuje nervozitou, nesmelosťou pri rozhovoroch a stretnutiach s cudzími ľuďmi, neohrabanými pohybmi, vyhýbavými pohľadmi.

Neistota. Prejavuje sa neistým hlasovým prejavom, nervozitou v prítomnosti druhých, nesprávnym držaním tela, slabou pamäťou.

Nevýrazná osobnosť. Chýba jej rozhodnosť, osobné čaro a schopnosť jednoznačne vyjadrovať svoje názory. Zvyk uhýbať pred problémami namiesto otvorene sa im postaviť. Nepremyslený, okamžitý súhlas s ostatnými.

Zdanie nadradenosti. V skutočnosti sa jedná o maskovanie komplexu menejcennosti. Hlučné vystupovanie, používanie cudzích slov (často bez znalosti ich pravého významu), ktoré majú urobiť dojem na druhých. Napodobňovanie iných ľudí. Vystavovanie sa imaginárnymi úspechmi.

Extravagancia. Snaha pôsobiť zaujímavo; nutkanie mať všetko to, čo majú susedia, a ešte viac; žiť si nad pomery.

Nedostatok iniciatívy. Neschopnosť využiť príležitosť, strach vyjadriť svoj názor, nedostatok dôvery vo vlastné nápady, vyhýbavé odpovede, váhavosť, neúprimnosť.

Nedostatok ctižiadostivosti. Duševná a fyzická lenivosť, slabá túžba po sebarealizácii. Neschopnosť rozhodnúť sa, nechať sa ľahko presvedčiť druhými. Zvyk kritizovať ostatných za ich chrbtom a do očí im lichotiť. Bez námietok sa zmieriť s porážkou. Ľahko sa vzdávať svojich plánov, pokiaľ s nimi ostatný nesúhlasia. Bezdôvodná podozrievavosť, nedostatok taktu, neochota niesť zodpovednosť za svoje chyby.

Strach o zdravie

Tento strach súvisí s vrodenými fyzickými dispozíciami, ako aj so spoločenským tlakom. Úzko súvisí so strachom zo staroby a smrti. Na druhej strane strach o zdravie často súvisí so strachom z chudoby, najmä v prípade hypochondra, ktorý sa neustále bojí, čo ho budú stáť účty za lekára či nemocnicu atď. Tento typ človeka strávi veľa času sústredením sa na svoje choroby, rozprávaním o smrti, šetrením peňazí na hrob a pohreb.

Množstvo ľudí trpí hypochondriou. Strach z choroby môže ľahko vyvolať fyzické príznaky. Aj tu platí, že prvotnou príčinou je myseľ.

Existuje rad dôkazov, že choroba niekedy vzniká z negatívneho myšlienkového podnetu. Taký podnet môže pochádzať od druhej osoby, alebo sa zrodiť v našej vlastnej mysli.

Zrnko strachu o zdravie sídli v každej ľudskej mysli. Obavy, strach, depresie a rôzne životné sklamania či traumy spôsobujú, že toto zrnko vyklíči a vyrastie.

Príznaky strachu o zdravie

Autosugescia. Negatívne myslenie je najbežnejšou príčinou najrôznejších zdravotných ťažkostí a celkového nedostatku energie. Zvyk skúšať všetky novinky z oblasti starostlivosti o zdravie, prehnaná starostlivosť o zdravie.

Hypochondria. Striehnutie na príznaky chorôb, vyžívanie sa v imaginárnych chorobách.

Slabé zdravie. Ten, kto býva často chorý, tým vlastne dáva najavo strach o svoje zdravie. Strach o zdravie narúša imunitu a vytvára priaznivé podmienky pre všetky možné choroby a ťažkosti.

Rozmaznanosť. Snaha vzbudzovať v druhých súcit kvôli rôznym telesným či duševným problémom, pričom sú tieto ťažkosti často vymyslené. (Ľudia sa k tomuto triku často uchyľujú preto, aby sa vyhli robote.) Zvyk simulovať chorobu na zakrytie obyčajnej lenivosti alebo ako výhovorka pre nedostatok ctižiadosti.

Prehnané užívanie liekov. Zvyk konzumovať lieky pri najmenšej bolesti, rozrušení a pod. namiesto toho, aby sa človek snažil odstrániť ich príčinu.

Strach zo straty lásky

Pôvodný zdroj tohto vrodeného strachu zrejme pramení z prastarého polygamného spôsobu života, kedy muži kradli družky svojim blížnym a ženy zasa mohli byť kedykoľvek odvrhnuté.

Žiarlivosť a iné podobné neurózy pramenia zo zdedeného strachu zo straty lásky. Tento druh strachu neraz pustoší telo aj myseľ človeka viac, ako ktorýkoľvek iný základný strach.

Prieskum ukazuje, že ženy majú k tomuto strachu väčší sklon a výraznejšie sa ním dajú ovplyvniť, než muži. Túto skutočnosť je ľahké vysvetliť: ženy dobre vedia, že muži sú polygamne založení a nedá sa im veriť.

Príznaky strachu zo straty lásky

Žiarlivosť. Zvyk podozrievať priateľov a milovaných bez rozumných a dostatočne podložených dôkazov, bezdôvodne obviňovať partnera či partnerku z nevery. Nikomu a ničomu neveriť.

Hľadanie chýb. Zvyk neustále hľadať na druhých ľuďoch (a najmä na svojich najbližších) chyby.

Hazardovanie. Zvyk hazardovať, kradnúť, podvádzať a využívať rôzne riskantné príležitosti na zaopatrenie väčšieho množstva peňazí vo viere, že láska sa dá kúpiť.

Prehnané dary. Časté a neprimerané utrácanie a zahŕňanie druhých darmi či rôznymi službami v presvedčení, že takto si poistíme ich náklonnosť. Snaha urobiť druhých na sebe závislými.

Podráždenosť. Nespavosť, nervozita, nedostatok vytrvalosti, slabá vôľa, nedostatok sebaovládania, nedostatok sebaistoty, zlá nálada.

Strach zo staroby

Tento strach pochádza z niekoľkých zdrojov: z hrozby, že staroba so sebou môže priniesť chudobu, a zo strachu pred smrťou. Ďalej sa k tomu pridáva možnosť ochorenia, ktorá s pribúdajúcim vekom narastá. Medzi príčiny strachu zo staroby sa radí aj sex, pretože nikto sa nekochá predstavou slabnúcej sexuálnej príťažlivosti a výkonnosti. Ďalšia príčina, ktorá prispieva k strachu zo staroby, je možnosť straty slobody a nezávislosti, pretože staroba so sebou môže priniesť stratu tak fyzickej, ako aj ekonomickej slobody.

Príznaky strachu zo staroby

Tendencia "opúšťať sa" a stávať sa pasívnym vo veku duševnej zrelosti, teda vo veku okolo 40-50 rokov. Zvyk hovoriť o sebe ako o starom iba preto, že človek dosiahol určitý vek.

Zabíjanie každej iniciatívy či možnosti zmeny s výhovorkou "už som na to príliš starý". Strach zo staroby prezrádza aj zvyk obliekať a správať sa v zrelom veku prehnane, neprimerane mladistvo, čo len vzbudzuje posmech.

Strach zo smrti

Pre niektorých je to najkrutejší zo všetkých druhov strachu. Dôvod je jasný - o smrti ešte stále takmer nič nevieme; môžeme sa len domýšľať a súhlasiť alebo nesúhlasiť s tou či onou predstavou, "čo bude potom".

Život je energia. A keďže energiu v konečnom dôsledku nie je možné zničiť, nemôže byť zničený ani život. Život, rovnako ako druhy energie, môže prechádzať rôznymi formami, procesmi prechodov a zmien, no nemôže byť zničený. Smeť je iba prechodom do inej formy bytia.

Najlepší zo všetkých liekov na strach zo smrti je intenzívna túžba po úspechu, založená na užitočnej službe druhým. Zamestnaný človek má sotva čas myslieť na umieranie. Považuje život za príliš vzrušujúci, než aby si robil starosti so smrťou.

Príznaky strachu zo smrti

Časté myšlienky alebo aj reči o smrti namiesto toho, aby si človek naplno užíval život. Tento strach prirodzene prevláda skôr medzi staršími osobami, no niekedy sú jeho obeťou aj mladí ľudia. Niekedy strach zo smrti súvisí so strachom z chudoby, a to v prípade, ak by naša smrť zanechala v biede tých, ktorých milujeme. V iných prípadoch je strach zo smrti spôsobený chorobou. Najbežnejšími príčinami strachu zo smrti sú zlé zdravie, chudoba, nedostatok primeranej činnosti, sklamanie v láske, duševná choroba, náboženský fanatizmus.

Starí známi - úzkosť a obavy

Úzkosť je stav mysle založený na strachu. Úzkosť pracuje pomaly, no vytrvalo. Je zákerná a rafinovaná. Zažiera sa do vás kúsok po kúsku, až nakoniec celkom ochromí vaše myslenie, zničí vašu sebadôveru a iniciatívu.

Úzkosť sa však dá ovládnuť a potlačiť, tak ako aj ostatné stavy mysle. Lenže väčšina ľudí postráda silnú vôľu, nevie sa rýchlo rozhodnúť a za svojím rozhodnutím si aj stáť. Akonáhle sa však pre niečo pevne rozhodneme, nemusíme si robiť starosti s tým, čo sa deje okolo nás.

Šesť základných druhov strachu sa neustálou nerozhodnosťou pomaly mení na stavy úzkosti. Zbavte sa raz navždy strachu zo smrti tým, že sa rozhodnete prijať smrť ako nevyhnutnú udalosť! Zažeňte strach z chudoby rozhodnutím zabezpečiť si reálne dosiahnuteľný dostatočný majetok! Šliapnite na krk strachu z kritiky rozhodnutím nelámať si hlavu tým, čo si pomyslia, povedia alebo urobia druhý! Odstráňte strach zo staroby rozhodnutím prijať starobu nie ako handicap, ale ako veľké požehnanie, ktoré so sebou prináša múdrosť! Zbavte sa strachu o zdravie rozhodnutím nesústrediť sa na rôzne choroby a žiť harmonicky! Premôžte strach zo straty lásky rozhodnutím vedieť sa v prípade nutnosti tešiť zo života aj bez milovanej osoby!

Skoncujte raz a navždy so všetkými obavami s pomocou rozhodnutia, že úzkosť je jednoducho nezmyselná, že nestojí za to, aby vás okrádala o život. Toto rozhodnutie prináša sebadôveru, vyrovnanosť ducha a pokojnú myseľ, čo v konečnom dôsledku znamená šťastie.