Nešťastie

Existuje nešťastie? Čo je to nešťastie? Je to smútok, alebo smola? Dá sa to jesť?

Poslednú dobu sa mi dejú veci, o ktorých som si myslel, že je to nešťastie. Aaa ty za to nemôžeš, je to sprostá náhoda. Ty za nič nemôžeš, to je chyba druhých. Ospravedlňoval som si každú vec. Veľa ľudí mi tiež vravelo, že bože ty máš fakt smolu, to je úplne nešťastie čo sa tebe robí. Ale naozaj mám nešťastie? Čím viac sa mi diali tieto veci, čím väčšie ,,nešťastie" som pociťoval, tým viac som sa nad tým začal zamýšľať. Je to čo sa mi deje naozaj nešťastie? Čo je potom šťastie? Po dlhom uvažovaní som dospel k záveru, že nešťastie je strašný luxus. Žijeme v strašne pohodlnom svete. Mám pocit, že teraz je najlepšie obdobie na život, aké kedy bolo. V obchode si viem kúpiť takmer čokoľvek na čo si spomeniem. Doma mi tečie pitná voda a mám čo jesť. Človek si vie dnes zarobiť peniaze úplne hocičím. Keď mám chuť tak si viem na svietiacej veci, ktorá sa mi zmestí do ruky pustiť hocijakú hudbu, film, video, no proste čokoľvek. Na chvíľu si odmyslime pandémiu. Vráťme sa o rok dozadu. A uvedomme si všetky tie možnosti, ktoré sa dajú robiť. Vieme si napríklad kúpiť letenku za 5 korún a odísť do iného štátu. A toto považujem za neuveriteľné šťastie, no za nešťastie zároveň. Predstavte si, že sa vám napríklad pokazí telefón (svietiaca vec, ktorú viete zmestiť do ruky). A v tejto situácií vám niekto povie, že to je nešťastie. Vás to dostane a ste z toho smutný. Ale naozaj je to nešťastie? Podľa mňa je šťastie, že vôbec niečo také ako telefón môžete vlastniť. Niekde vo svete ľudia nemajú čo jesť, pred 70 rokmi ani nevedeli, že takáto vecička môže existovať. A vám sa to pokazí, a považujete to za nešťastie. Podľa mňa je to smiešne. Alebo napríklad, nepodarila sa mi spraviť autoškola. Povedal som, že ,,bože to je nešťastie, veď šoférovať ako tak viem, podľa mňa som si to zaslúžil a to nebola moja chyba, to boli proste okolnosti a ja za to nemôžem..." A ostatní ľudia z okolia mi povedali, že ,,áno to je tým, že máš nešťastie a nabudúce to šťastie už mať budeš a už to dáš blablabla..."

Ale čo ak to nebolo nešťastie? Čo ak za to môže stres, nedostatočná koncentrácia, zlá príprava. Odstupom času by som to skôr prirovnal k normálnemu skúšaniu. Máte sa naučiť napríklad 15 strán. Naučíte sa 14 a vyskúšajú vás z tej jednej. A vy si poviete, že bože to je ale nešťastie, že som dostal práve tú jednu, ktorú som sa neučil. Je to naozaj nešťastie? Alebo je to vaša chyba, že ste sa nepripravili dostatočne? Nešťastie je v našich pomeroch neskutočný luxus. Luxus, chce viac menej každý. A to nás čochvíľa bude stáť planétu, ale o tom si môžeme dať inú nekázeň. Neviem čo chcem týmto vlastne povedať, či sa snažím nejako vyvrátiť koncept šťastia a nešťastia, alebo či sa snažím len presvedčiť sám seba, že som vlastne šťastný. Urobte si názor sami, alebo kľudne aj s niekým, robte si čo chcete. A buďte šťastní z toho, že ste nešťastní!