Náš sladký spoločník - cukor (sacharóza) - je s nami len niekoľko storočí, napriek tomu, že bol známy už v starovekej Indii pred viac ako 6. tisíc rokmi. Pestovanie cukrovej trstiny sa dostalo na americký kontinent až v 16. storočí a do Európy oveľa neskôr. V tomto období išlo o vysoko exkluzívnu, luxusnú a drahú komoditu. K zmene došlo až koncom 19. a začiatkom 20. storočia, kedy sa cukor začal vyrábať aj z repy a kukurice a stal sa široko dostupným artiklom na celom svete. Práve v tomto období sa roztáča mašinéria potravinárskeho priemyslu, ktorý nás zásobuje sladkosťami od výmyslu sveta. Ročne tento priemysel zarobí približne 200 miliárd amerických dolárov a neustále rastie.
Jedným z možných vysvetlení môže byť značný adiktívny potenciál cukru, pozrime sa preto bližšie na nedávne výskumy.
Eric Stice, neurovedec z Výskumného inštitútu v Oregone (Oregon Research Institute) vo svojom výskume použil zobrazovaciu metódu funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) prostredníctvom, ktorej zistil, že cukor v našom mozgu aktivuje tie isté centrá ako keď človeku podáme tvrdé drogy napr. kokaín. Stice tiež zistil, že ľudia, ktorí konzumujú veľa cukru si časom vytvoria tzv. toleranciu a potrebujú pre uspokojenie svojich potrieb stále väčšie dávky - čo predstavuje rovnaký mechanizmus, ktorý funguje aj pri iných látkových závislostiach.
Podobný výskum uskutočnila Nora Volkow a kol. (2008), americká psychiatrička z Národného inšitútu pre drogové závislosti (National Institute on Drug Abuse). Volkow pri skúmaní mozgu obéznych pacientov a ľudí závislých od drog a alkoholu využila zobrazovaciu metódu PET (pozitrónovú emisnú tomografiu) a zistila viaceré podobnosti v tom ako funguje ich mozog, konkrétne neuoronálne obvody (dráhy) dopamínu.
Štúdia uvádza, že závisloť na drogách, alkohole alebo na jedle je dôsledkom podmieňovania (posilňovania návykov opakovaním) a zvýšeného prahu pre pociťovanie odmeny (tzv. "reward threshold"), ktorý je spôsobený opakovanou stimuláciou drogami alebo jedlom u rizikových jedincov. Experiment ukázal, že očakávaný stimul vo zvýšenej miere aktivuje systém odmeny a motivácie (riadený dopamínom) a inhibuje (potláča) systém kognitívnej kontroly, čo vyúsťuje do neschopnosti potlačiť potrebu užiť drogu alebo skonzumovať jedlo, napriek veľkej snahe mu odolať.
Dopamín je neurotransmiter - chemická látka, ktorá umožňuje prenos elektrických signálov v mozgu. Dopamín zohráva kľúčovú úlohu v tzv. " systéme odmeny" , ktorý sa spája s činnosťami dôležitými pre prežitie jedinca a druhu (napr. obstaranie si potravy alebo reprodukčné správanie), ale aj so závisloťami. Určité typy správania alebo stimuly (jedlo, drogy, sex alebo výhra v kasíne) spôsobujú vysokú aktiváciu dopamínu v mozgu. Prejavuje sa to tak, že človek pocíti prijemné pocity eufórie, ktoré následne vedú k potrebe zopakovať si tento zážitok a správanie, ktoré k nemu viedlo. Problémom ale je, že opakovanie tohto správania má za následok, že mozog začne produkovať menej dopamínu a na to, aby v nás napr. droga alebo čokoláda vyvolala ten istý pocit ako na začiatku musíme buď zvýšiť frekvenciu užívania alebo množstvo látky. Hedonistický okruh slasti sa tak nebezpečne uzatvára v nekončiacom kolotoči závislosti.
Jedlo aktivuje neuronálne okruhy odmeny mozgu prostredníctvom chuti (tento process zahŕňa produkciu endogénnych opioidov a kanabinoidov) a zvyšovaním koncentrácie glukózy a inzulínu v krvi (zvyšuje aktivitu domapmínu). Zatiaľ čo drogy aktivujú rovnaké obvody prostredníctvom svojich farmakologických účinkov (tzn. priamym účinkom na bunky dopamínu alebo nepriamo prostredníctvom neurotransmiterov), ktoré sú modulátormi dopamínu.
Viacerí psychológovia sa zhodujú na tom, že niektoré druhy jedla a predovšetkým cukor môžu byť vysoko návykové. Cukor okrem iného aktivuje opiátové receptory, čo vedie ku kompulzívnemu správaniu, napriek vysoko negatívnym dôsledkom ako je nadváha a obezita, bolesti hlavy, hormonálne problémy, diabetes a mnohé ďalšie.
Ako ale bojovať s týmto typom závislosti? V prípade drog a alkoholu je odpoveďou odborníkov abstinencia, je to ale možné aj v prípade cukru? Je také niečo vôbec uskutočnitelné? Cukor sa nachádza v nespočetnom množstve spracovaných potravín ale aj v ovocí a iných výrobkoch. Podľa skúseností odborníkov jeho úplná reštrikcia vo väčšine prípadov vedie k záchvatom prejedania a najmä čím viac si niečo zakazujeme tým väčšiu moc to nad nami získava...
Úplná abstinencia od cukru pravdepodobne nie je pre väťčinu ľudí možná, ale našťastie existujú spôsoby ako túto závislosť zmierniť. Viac sa dočítate v našom ďalšom príspevku.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když SlimAcademy přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.