Nečakaná návšteva

Zobudil ma telefón. Hodiny mi ukazovali pol štvrtej. Chvíľu som váhal, či ten hovor zodvihnem.

"Haló?"

"Ahoj, spíš?" ozval sa uplakaný ženský hlas.

Rozospato pozriem na telefón nech sa uistím kto mi volá. "PEŤA NEZDVÍHAŤ"

,,Nie hrám dámu, samozrejme že spím, je pol štvrtej a je utorok."

,,Prepáč, že ťa ruším. Znovu sa so mnou rozišiel. Bol opitý, vyhodil ma z domu, nemohla by som u teba prespať?"

,,Odkáž mu, že ho pozdravujem."

,,Myslím to vážne, nemám kam ísť, k mame ísť nechcem. Bola som tam naposledy, bolo by to už divné."

,,Och bože, zavolaj keď tu budeš."

,,Stojím pred dverami."

,,Očividne pre teba možnosť nie neexistovala, idem ti otvoriť."

Zlomený vstanem z postele a idem k dverám. Idem okolo zapnutého televízora, ktorý je dosť nahlas. Stíšim ho a pokračujem v ceste. Cítim sa ako keby idem na popravu. Nie, keby idem na popravu sa cítim lepšie, minimálne by som bol vyspaný. Otváram dvere a nahadzujem milú tváričku. V dverách stála Petra s kufrom a dvomi taškami.

,,Ahoj, ďakujem ti, že si ma tu nenechal." milý úsmev sa prediera cez uplakanú tvár.

,,No nazdar, poď rýchlo ďalej nech mi susedia ráno nedávajú tlaky."

,,Si rád, že ma vidíš?"

,,Neskutočne, asi by som bol radšej keby tu o takomto čase vidím zelených. Sadni si na gauč zachviľu som pri tebe a tie veci nechaj pri dverách."

Posadila sa na gauč. Z kuchynskej linky som zobral otvorenú fľašu whisky a dva poháre. Nalial som whisky a z umývadla som do nej cvrkol trochu vody. Zažal som svetlo a po ceste do obývačky som sa stále preklínal.

,,Tu máš, pi to ti pomôže." podal som jej pohár whisky a bez váhania sa napila.

,,Ďakujem." stále plakala. Až teraz pri svetle som si všimol ten monokel, po ktorom jej tiekli slzy.

,,No hovor, čo sa stalo?"

,,Nič, len sme sa pohádali."

,,Kurva hovor, vidím ten monokel a odkedy si prišla stále plačeš."

,,Bol opitý, hádali sme sa. Bol nervózny z roboty. Potom ma udrel, povedal mi, že som špinavá kurva, že som presne taká istá kurva ako všetky, ktoré trtkal predo mnou. Keď som začala plakať mi povedal nech som ticho, lebo mi dá ešte jednu. Neprestala som a on bohužiaľ svoje slovo dodržal. Udrel ma znovu a začala som plakať ešte viac. Začal po mne kričať, že nech si zbalím všetky svoje pojebané veci, do svojho pojebaného kufru a čo sa mi tam nezmestí si mám dať do pojebaných tašiek. Vbehol do kúpelne a začal po mne hádzať všetky moje krémy, mejkapy, šminky a kričal, že si to mám okamžite odniesť inak to vyjebe do kontajneru. Rýchlo som to dávala do tašky a plakala. Strašne som plakala."

Plakala aj teraz ale nechcel som ju prerušovať, celkom ma to začalo baviť.

,,Stále po mne kričal. Kričal, že nech už si zoberiem svoje veci a nech idem revať za tou svojou jebnutou materou, ako to robím vždy. Cítila som sa strašne bezmocne."

Prestala rozprávať, zato plač bol intenzívnejší. Do prázdneho poháru som jej dolial whisky a podal jej ho.

,,Ukľudni sa, ešte si vypi bude lepšie." moja empatia bola vždy na nule.

,,On ale takýto nebýval, on bol milý. Odkedy začal piť začal z neho byť odporný arogantný hajzel. Odkedy začal piť a odkedy dostal tú novú prácu..."

,,Čo robí?"

,,Je čurák." vzápätí odpovedala bez akéhokoľvek zaváhania. Jej odpoveď ma celkom pobavila.

,,Myslel som prácu..."

,,Jaj, no on recenzuje knihy."

,,Preboha, to mu za to niekto platí?"

,,Áno píše to do novín, je to aj na internete."

,,Ukáž mi to, chcem si to pozrieť."

Otvorila stránku lifestajlového časopisu, čo vo mne hneď vyvolalo pochybnosti o jeho mentálnom rozpoložení. Pozeral som iba nadpisy článkov, ktoré tvorili názvy kníh. Hľadal som nejakú klasiku, podľa ktorej by som si utvoril názor. No ako som behal očami, tak som videl len veci ako: Tri šťastné feministky, Kone u lesa, Chlap od vedľa a Veľkosť čiernych.

,,Preboha to čo sú za knihy? Podľa názvu neviem či sú to skutočné knihy alebo veľmi zvrátená pornografia."

,,No sú to také novšie knihy, niektoré sú preložené."

,,Podľa mňa by tu mala byť aspoň jedna klasika, taká ktorú čítal každý, nech si podľa toho ľudia o ňom vedia spraviť názor."

,,Prosím ťa kašli na to aj tak je to čurák."

Dopila a pohár som jej znovu dolial.

,,Nie to je dôležité, poviem ti príbeh. Raz sme jednému kamarátovi zo srandy dali do úst lyžicu bravčovej masti. Čakali sme, že to vypľuje alebo aspoň nejak sa zatvári. No on nám tu masť zobral a začal ju tou lyžičkou jesť ako jogurt. Pár mesiacov na to nám odporučil reštauráciu a povedal, že tam robia najlepšie burgre. Keď sme tam prišli a objednali si, tak nám namiesto najlepšieho burgru doniesli nasraté v žemli. V tom momente som si spomenul na to, ako jedol tú masť. Toto je presne to isté."

,,Ach, ty si nikdy nemal v sebe kúsku empatie."

Už neplakala, dokonca sa mi ju podarilo rozosmiať. Išiel som jej po servítku nech sa dá aspoň trochu do normálneho stavu. Utrela si slzy a usmiala sa na mňa. Znovu mi udrel do očí ten monokel. Nahlas som si povzdychol.

,,Prečo si išla práve za mnou? Rozišli sme sa pred štyrmi rokmi a odvtedy sme sa nevideli, dokonca sme si ani nepísali ani nevolali."

,,Okrem matky nikoho iného nemám. Nevedela som čo mám robiť tak som išla za tebou."

,,Prečo si nešla k mame?"

,,Nechcela som aby ma takto videla. Vždy mi vravela, že nie je ten správny, že sa jej na ňom niečo nezdá. Vyčítala mi, že som neostala s tebou. Nechcela som znovu počúvať tie reči."

,,Chápem. Fakt ti to vyčítala?" pousmial som sa.

,,Áno, ulahodilo to tvojmu egu?" slzy na jej tvári definitívne nahradil úsmev. Bola krásna. Po krátkom tichu sme na seba ostali len pozerať. Pobozkal som ju. Nevadilo jej to, tak som to spravil znovu. Počas bozkávania som ju chytil za stehno a prevalil na chrbát. Druhou rukou som jej stiahol tričko a vyskočili na mňa pevné prsia. Moje ústa sa presmerovali na bradavku. Začali sme sa milovať a ja som začínal mať výčitky. No vlastne mi pritom v hlave hrala jedna otravná rádiovka. Miestami som sa prichytil pri tom ako prirážam do rytmu. Znovu sme sa milovali a ja som ju znovu miloval. Po treťom kole a fľaši whisky sme zaspali. Keď som sa zobudil Petra už bola oblečená a vyzerala, že sa niekam chystá. ,

,Ránko, ty niekam ideš?"

,,Idem k mame."

,,Vravela si, že tam ísť nechceš."

,,Nechcela som, ale bude to tak lepšie." Monokel mala zamaskovaný mejkapom, keby som ho v noci nevidel ani neviem, že ho má. Mal som trochu opicu. Bolela ma hlava a stále v nej hral ten rádiový hit. Televízor bol stále pustený. Hral len tak v pozadí. Lúčili sme sa vo dverách. Dal som jej pusu. Sľúbila mi, že sa mi ozve. Odišla a z televízora sa ozvalo: "vyrobila tvůrči skupina Aleny Poledňákove a Vladimíra Tišňovského." Televízor som vypol. Petru som odvtedy nevidel.