Učím sa plakať

Bolesť, ale aj radosť, je to, vďaka čomu sa cítim živá.

Podľa mňa sú emócie to, čo nás drží pri živote.

Pozrela som si film o Lil Peepovi a strašne som plakala. Normálne ma bolelo srdce. Prečo taký úžasný, zlomený človek musel umrieť taký mladý?

Zamyslela som sa nad svojou bolesťou, ktorú z jeho smrti ešte stále cítim. Dôsledkom tejto bolesti je ale pocit, že stále žijem. Neviem čo je po smrti, ale on už bolesť necíti. Bolesť, ale aj radosť, je to, vďaka čomu sa cítim živá a zraniteľná. Tieto emócie „hľadám“ celý život a keď ich nemám, život nie je. Emócia vytvára ďalšiu. Prenáša sa. Ovplyvňuje všetko okolo mňa. Bez nej by nebolo nič.

Aj tá najčiernejšia emócia mi v konečnom dôsledku len pomáha pochopiť život. Ak ťa navštívi plač, privítaj ho, lebo je to jediné a najvzácnejšie, čo máš. Cítiš sa dobre alebo zle? Cítiš rovnováhu? Ak nie, pohni sa ďalej.

Rovnováha nie je kľud. Rovnováha nie je rovná čiara. Strach je to, čo ti bráni prežiť rovnováhu naplno. Strach je to, vďaka čomu cítiš, že si možno tam, kde máš byť. Nechaj tie emócie prebiť.

Láska a rovnováha?

Predstavujem si nekonečnú krivku, ktorá je, ako sa na prvý pohľad zdá, nepravidelne ohnutá. Raz dole a raz hore. Uchyľujem sa k tomu, aby som ostala v strede, medzi tými bolestivými zlomami. Niekedy to však nezvládnem a ocitnem sa v dolnom oblúku, pričom sa ledva držím aby som nespadla ešte nižšie. Som ale ťažká a ako to bežne býva, čím viac sa budem snažiť, tým to bude horšie. Precítim to a prestane to. Som v strede. Opäť som si skúsila aké je to na spodku. Energia ma začne nadnášať hore akoby som objavila palivo. Teda, aspoň si to myslím. Myslím, že lietam. Idem tam, kde sa cítim dobre. Energia sa minie a zas sa šmýkam dole.

Kde je láska, keď ju tak veľmi potrebujem? Veď padám a nikto ma nevidí.

Láska som ja. Nič okrem mňa neexistuje. Teda nič okrem mňa a mojej krivky.

Bože ale ja chcem lásku! Prosím poď ma chytiť a vytiahni ma z tejto diery už konečne. Ja vlastne na ňu už neverím. Keby existovala, držala by ma za ruku a nikdy by mi nedovolila spadnúť.

Som naozaj taká „sebecká“, že si neužívam to jediné čo mám? Život, ktorý si sama tvorím?

Krivka je môj život. Energia je moja emócia. Iba emócia ma môže dostať z jednej strany na druhú. Emócia ale vytvára ďalšiu emóciu, nie? Takže bez zlej by nebola dobrá a bez dobrej zlá. Bezomňa by nebola žiadna a hlavne by nebola moja.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
1
Odeslat správu
Zajtrajšok nikdy nepríde

Chceš vědět, když random.girl přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.