My - ľudia

Častokrát omylní, láskaví, nápomocní. Toto sme my. Radi riešime samých seba ale aj ostatných. Vieme pomôcť i ublížiť. Učíme sa denno-denne na chybách, ktoré sme dopustili, ktoré nás mrzia ale posúvajú. Fascinujúce je, ako sme každí iní - povaha, vlastnosti, správanie či výzor.

Prečo ľudí prirovnávam ku hviezdam?

Predstavme si hviezdy. Keď sa na ne pozrieme zhora, je ich toľko a myslíme si, že sú všetky rovnaké. Ale v skutočnosti nie sú - skoro ako ľudia.

Snažíme sa vzdelávať a posúvať sa. Minimálne 50 % populácie. Nevzdelávame sa len v škole... Vzdelávajú nás naše príbehy z minulosti a prispieva k tomu aj počúvanie alebo písanie, lebo na to, aby sme mohli písať, musíme veľa čítať. Na to, aby sme vedeli rozprávať, musíme veľa počúvať...

Mnohokrát nevieme, ako sa správať. Občasne hráme pretvárku, aby sme sa zapáčili iným aj keď si /ne/uvedomujeme, že je to nesprávne. Niekedy nie sme sami sebou. Pritom zabúdame, že je to jedna z tých najpodstatnejších vecí. Byť sam sebou. Veď to je na nás to najkrajšie! Stať pri človeku, pri ktorom vieme, že sa na nič nehrá, že je tou čistou dušou.

Ľudia, ktorým hovoríme, že nosia "ružové okuliare"

Oni sú pre mňa nevysvetliteľnou otázkou. Ako také osoby môžu vidieť len svoj svet? Myslím si, že to majú jednoduchšie, lebo si to jednoduchším spravili.

Sami si píšeme vlastný príbeh. Minulosť sa nedá zmeniť ani vymazať. Ale budúcnosť môžeme ovplyvniť a zmeniť.