Kozmické hodiny

Po gravitácii je čas ako fyzikálna veličina najsledovanejším dejom v našom vesmíre.

Nestretávame sa sním, ale doslova ho žijeme. Pomyselná priamka bez bodov, plynúca nezávisle na pozorovateľoch. Taký je náš čas. Nekonečný, tak zrejmí, avšak stále je čo objavovať. Podľa Einsteinovej všeobecnej teórie relativity, čas tak priamočiare nevyzerá. Dokážu ho ovplyvniť okolité vplyvy a tým pádom je relatívny. To v skratke znamená aj to, že čas v priestore ako ho poznáme neplynie na všetkých miestach rovnako. Možno sa to zdá ako z diel Science Fiction , ale opak je pravdou a to, že naše vnímanie času je veľmi strohé. V skutočnosti je náš časopriestor tvorený samostatnými časovými vláknami nachádzajúcimi sa doslova všade. Niektoré objekty vplyvom ich enormnej gravitácie dokážu tento priestor zakriviť a s priestorom je spätý aj samotný čas. To znamená, že tieto objekty zakrivujú nielen priestor, ale aj samotný čas . Dokážu tieto pomyslené vlákna zakriviť do takej miery, že čas ako taký prestane plynúť rovnako ako v inej časti priestoru. To znamená, že ak by sme sa nachádzali v poli pôsobenia tak obrovskej gravitácie, tak by sme starli pomalšie, ako ľudia na zemi. Ak by sme sa vrátili za 1 rok späť na zem z nášho pobytu v okolí tak hmotného objektu ako je napríklad čierna diera, na zemi by už uplynulo 10, 20 alebo 50 rokov. Odpoveďou na ohýbanie času nieje len gravitácia. Je to aj rýchlosť. Najvyššia možná rýchlosť v priestore vesmíru je rýchlosť, ktorou sa pohybujú fotóny svetla. Pohybujú sa rýchlosťou približne 300 000 kilometrov za sekundu. Táto rýchlosť je limitujúca a preto sa v priestore vesmíru nemôže nič pohybovať rýchlejšie, ako je rýchlosť svetla. Samotná rovnica znázorňujúca plynutie času pri určitej rýchlosti je jednoduchá. Priamou úmerou narastá až k obmedzeniu. To znamená, že čím vyššia rýchlosť , tým sa plynutie času spomaľuje. Toto tvrdenie je dokonca potvrdené aj experimentom, v ktorom na palubu lietadla ľudia naložili atómové hodiny. Lietadlo sa preletelo ponad zem a následne, keď pristálo sa hodiny z lietadla porovnali s hodinami na zemi, pričom boli schopný namerať tam rozdiel, ktorý bol síce zanedbateľný, ale perfektne potvrdil ďalšiu kapitolu z úžasnej Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Ak by ste sa teda vedeli pohybovať, alebo by ste vedeli cestovať rýchlosťami dosahujúcimi aspoň 90 percent rýchlosti svetla, tak by pre vás čas plynul 10 krát pomalšie. Táto skutočnosť by nám mala pomôcť najmä v ďalekej budúcnosti, v ktorej budeme schopný podnikať výpravy za hranice slnečnej sústavy. Vesmír, v ktorom žijeme nieje priamočiary, stabilný a pokojný a preto pozorujeme extrémy takmer v každej samostatnej oblasti skúmania vesmíru. Výnimku netvorí ani len čas. Pri rovnici plynutia času v závislosti od určitej rýchlosti sa môžme dozvedieť, že tento graf má svoj vrchol, respektíve možnosť spomalenia času je konečná. Táto možnosť prichádza v momente dosiahnutia konečnej možnej rýchlosti vo vesmíre a tou je rýchlosť svetla. To znamená, že pre fotóny svetla čas neplynie vôbec. Ak toto svetlo z nášho pohľadu putuje niekoľko miliónov rokov za galaxie Andromeda, tak pre svetlo je tento čas skrátený na okamžitý stav, takže pre svetlo táto cesta netrvá ani zlomok stotiny. Na relativite je potom najkrajšie asi to, že obaja pozorovatelia majú pravdu. To znamená, že svetlo z galaxie Andromeda k nám putuje 2,5 milióna rokov, ale zároveň aj 0 sekúnd, 0 stotín a tak ďalej. Čo ak by sme boli schopný prekročiť konečnú rýchlosť svetla a vedeli by sme sa pohybovať, alebo cestovať napríklad 110 percentami rýchlosti svetla. Štandartný graf hovorí, že čas pri takýchto rýchlostiach začne plynúť naopak, respektíve do minulosti a je to kvôli tomu, že ak máte narastajúcu tendenciu, následne vrchol cez ktorý sa krivka preklopí, tak sa začne pohybovať naopak a v tomto prípade je tým opakom minulosť. Je to napríklad jeden spôsob ako by mohol fungovať stroj času. Do nedávna viacerí ľudia tvrdili, že čas ako taký neexistuje, že sme si ho vytvorili my, aby sme si jednoduchšie vedeli spočítať naše časové úseky. Tieto tvrdenia boli veľmi suverénne vyvrátené, keď sa zistila najmenšia časová jednotka, ktorá sa už deliť nedá. To je priamy dôkaz toho, že čas existuje.