Za hranicami pozorovateľného vesmíru

Vesmírna pavučina, ako ju poznáme dnes, svojimi nepredstaviteľnými rozmermi prekračuje hranice ľudského chápania. Obrovský priestor, ktorým popisujeme všetko čo poznáme, všetko čo dokážeme pozorovať sa rozprestiera vo všetkých smeroch od nás. Náš pozorovateľný vesmír má tvar gule pričom jej priemer je približne 93 miliárd svetelných rokov. Veľké číslo, ktoré nám nič bližšie nepovie a to len, že má veľa núl, avšak táto ,,nepredstaviteľná,, vzdialenosť nás limituje. Svetlo ktoré sa nachádza za touto hranicou k nám stále putuje a tak nie sme schopný vidieť za múr, ktorý nás obkolesuje. Čo však leží za touto fyzikálnou prekážkou? Odpoveď je: Celý vesmír. Tu však nieje nič prekvapivé. Prekvapenie avšak nastáva v momente, keď si začneme klásť otázku : Aký veľký by tento priestor mohol byť?

Presné číslo nevieme. Vieme len to približné, ako pri našom pozorovateľnom vesmíre, avšak s mnohonásobnou odchýlkou. Namiesto toho aby som Vám napísal číslo, použijem iný spôsob znázornenia tejto vzdialenosti. Predstavte si tichý oceán a ten obrovský objeme vody v ňom, tak to je náš celý vesmír a náš pozorovateľný vesmír je len obyčajná kvapka. Len aby to nebolo také jednoduché, tak objem vody v oceáne vynásobte číslom 10ˇ5896 a kvapku preveďte do zlomku 1/3600. Predstavme si to ako keby sa tento oceán rozprestieral do vzdialenosti Oortova oblaku ( okraj slnečnej sústavy ) a kvapka by prestavovala veľkosť kvarku ( časť hadrónov ). Na druhej strane je to teória, takzvaná pracovná domnienka , ktorej veľa ľudí neverí a naopak veľa ľudí jej venuje pozornosť. Tí ktorí neveria, jej neveria preto, lebo sa toho tvrdenia nevedia ,, chytiť,, . Tak ako ľudia pochybujú o dnes najprijateľnejšej teórii veľkého tresku, ktorá najmä predchádza výpočtom a pozorovaním doplerova javu, tak ako aj teória celého vesmíru, pochybujú aj o nej . Jedna z naj častejších hypotetických otázok ohľadom vesmíru sa vzťahuje na existenciu mimozemského života. Na túto otázku sa dá odpovedať viacerými spôsobmi, ale myslím si, že my si na ňu odpovieme celkom presne. Ak je hypotéza o celom vesmíre pravdivá, tak vieme s istotou povedať, že život za hranicami našej planéty existuje. Tejto odpovedi vďačíme hlavne vzdialenostiam, respektíve rozmerom nášho teoretického celého vesmíru. Funguje to na princípe usporiadania častíc. Možnosti usporiadania častíc vo vesmíre v ktorom žijeme sú konečné. To znamená že v istom bode sa začnú častice opakovať a čím pôjdeme ďalej, budú sa musieť opakovať do takej štruktúry ako sme my samotní.