"Normálny človek"? Kto to je?

Podľa nejakého návodu normálny ľudia dosahujú ciele, ktoré si zaumienia a majú jasnú predstavu o svojej kariére. Majú dobre platenú prácu a nie je v nej priestor na žiadne zlyhanie či zaváhanie. Z toho dôvodu sa necítiš dobre, ak máš prácu, ktorá ťa nenapĺňa a nie je ani dobre ocenená. To predsa v dnešnej spoločnosti nie je normálne. Vysoké očakávania spoločnosti ti v prípade zlyhania môžu dodať pocit menejcennosti. Úspech ťa zaradí do „normálnej“ spoločnosti, do ktorej neúspech nepatrí.

Ďalší bod hovorí, že normálny človek nikdy nespraví žiaden prehrešok voči svojmu zdraviu. Normálni ľudia milujú zeleninu a nikdy nepodľahnú pokušeniu dať si fast food. Rovnako majú dokonale zostavený tréningový plán, ktorý dodržiavajú s absolútnou presnosťou. Muži majú skvele vypracované telo, ženy nemajú žiadne vrásky a sú vždy dokonale upravené. Normálni ľudia jednoducho dosiahli dokonalosť bez toho, aby sa o to snažili. Ľudia, ktorí zjedia večer pri telke balík sušienok, či zájdu do potravín v teplákoch sú tabu.

Dnešná spoločnosť mnohokrát spochybňuje aj najzákladnejšie ľudské pocity. Ak pociťuješ hnev, sklamanie či inú negatívnu emóciu, pravdepodobne nie si dostatočne spirituálne-éterická bytosť na to, aby si sa s týmito démonmi svojej mysle vyrovnal. Tak, ako to normálni ľudia robia. Lebo tí normálni myslia výhradne pozitívne a tak si do svojho života priťahujú jedine pozitívne veci.

Ďalšia ideológia zastáva názor, že normálny človek má dokonalé vzťahy či už s kolegom alebo každým členom jeho rodiny. Mal by mať po svojom boku milujúcu osobu, ktorá ho zahŕňa nesmiernou láskou. Zo skupiny normálnych ľudí sa teda automaticky vyčleníš tým, ak sú tvoje pracovné alebo rodinné vzťahy z akéhokoľvek dôvodu naštrbené. Vstupenku do klubu normálnych ľudí definitívne strácaš aj v prípade rozchodu, či v najkatastrofickejšom prípade rozvodu s vyššie spomínanou milujúcou osobou. Normálny človek predsa v akomkoľvek nefungujúcom vzťahu radšej zotrvá, než by naňho mala spoločnosť ukazovať prstom.

Mohol si si všimnúť, že veľa ľudí sa snaží žiť podľa týchto pravidiel. Niektorí ich napĺňanie len predstierajú pre vlastnú spokojnosť, niektorým sa to darí naozaj. No je naozaj normálne nerobiť žiadne chyby? Je normálne nepodľahnúť smútku? Je normálne snažiť sa dosiahnuť dokonalosť za každú cenu? Nie. Neexistuje totiž žiadna dokonalá ľudská bytosť. Normálnym je každé jedno tvoje zlyhanie, pretože ťa posúva vpred. Je normálne, ak sa nestravuješ zdravo nonstop. Je normálne, ak sa cítiš smutne potom, ako prežiješ sklamanie. Je normálne ukončiť toxické vzťahy, ktoré ti viac berú, než dávajú. Ak je teda ideál dnešného „normálneho“ človeka skutočne takýto, pamätaj si, že byť nenormálnym je úplne normálne.