Mediálna manipulácia

Aký je teda najväčší problém médií? Je to fanatizmus. Aj keď v ideálnom prípade by všetky typy médií mali byť objektívne a mali by pristupovať k verejnosti zodpovedne, no pravdou je, že väčšina spravodajských kanálov je stranícka a ich agenda musí napredovať. Či už ide o štátneho vlastníka alebo je prevádzkovaný nejakým tienistým miliardárom, ktorý sa vyhýba daňovým povinnostiam, dať ľudom pohľad na svet z určitej perspektívy bolo vždy neskutočnou silou.

Prečo je teda vierohodnosť médií tak nízka? Priepasť medzi dnešnými vznešenými očakávaniami čestných, objektívnych médií a výkonov, ktoré poskytujú, je veľká. V stave v ktorom sa momentálne nachádzame sme: zmätení, nedôverčiví a rozdelení na viacero táborov. Ľudia zverejňujú príklady falošných správ a médiá zase používajú rôzne techniky podvodu, aby nás prinútili vidieť, to čo chcú oni sami. Je smutné v akej dobe žijeme.

Celkovú problematiku nedôveryhodnosti médií sme mohli vidieť konkrétne vo filme Wag the Dog (Vrtenie psom) z roku 1997. Hlavnými predstaviteľmi boli Dustin Hoffman a Robert De Niro. Dva týždne pred prezidentskými voľbami sa prevalil škandál v médiách o tom, ako mal vtedajší prezident zneužívať maloleté dieťa. Keďže v Amerike vrcholila predvolebná kampaň a súčasný prezident bol na dobrej ceste za dosiahnutím svojho cieľa, potrebovali odvrátiť pozornosť médií iným smerom. Poradca prezidenta preto zavolal hollywoodskemu producentovi aby vymazal prezidentov škandál z mysle voličov a to jednoduchým spôsobom. Pomocou rôznych trikov a ďalších ľudí natočil „ukážky“ z vojny v Albánsku, ktorá mala za úlohu odlákať pozornosť veškerého ľudu od správ o zneužívaní. V tomto momente sme mohli vidieť to, akú neskutočnú moc majú média a ako veľmi dokážu vtlačiť ľudom do hlavy takú ideológiu, aká im práve vyhovuje. Na konci filmu je vidieť víťazstvo prezidenta, čo môžeme vnímať ako výhru médií nad verejnosťou a obeť vojny, ktorá sa nikdy neuskutočnila ako „mŕtvu“, čo sa dá bližšie charakterizovať ako umlčanie názoru.

Preto sa pýtam, do akej miery sa dá médiám veriť v dnešnej dobe? V minulosti sa dal počet televíznych kanálov aj novín spočítať na jednej ruke. Človek si sadol večer pred telku a pozrel si správy, ráno si pre zmenu kúpil noviny a mohol žiť v istote, že mu nič neušlo. Dnes žijeme v dobe, ktorú by som charakterizovala ako „informačnú záplavu.“ Webové stránky ponúkajú desiatky médií, ktoré na nás chrlia stovky správ denne. Už neexistujú len seriózne média, ktoré si zakladali na kvalite, vmiešali sa medzi nich aj bulvárne stránky, weby, ktoré kopírujú cudzí obsah a najnovšie aj také média, ktoré pôsobia navonok seriózne no v skutočnosti v sebe ukrývajú nebezpečnú propagandu. Cieľom je ovplyvniť verejnú debatu tak, aby podporila politické sily smerujúce k destabilizácii spoločnosti. Ich šíreniu dopomohli aj sociálne siete a pre mladú generáciu sú väčšinou hlavným zdrojom informácií.

Hlavným cieľom médií je osloviť čo najväčšiu masu ľudí. V skutočnosti médiám nejde úplne o to, aby šírili skutočnú pravdu, ktorá je založená na faktoch, ale o to aby oslovili čo najväčší okruh ľudí. Koniec koncov, každá spoločnosť či firma, ktorá sa v tomto smere angažuje pracuje za účelom zisku. Podsúvajú ľudom informácie a lákajú ich na výrazné a často nepresne titulky, pretože vedia, že ľudia sa k nim vrátia. Mnohým ľuďom stačí už samotný nadpis, aby okamžite prijali nejakú informáciu za pravdu. Vidno to predovšetkým na facebookových diskusiách. Mnohí čitatelia si ledva prečítajú titulok a na text ani nekliknú, čo nie je prekážkou aby o tom diskutovali horlivejšie v komentároch. Média sú biznis. Výrobu novín aj online média treba z niečoho zaplatiť- tlač, distribúciu, webhosting, grafiku a najmä výrobu, teda novinárov. Reklama ani platobné brány sa čitateľom nemusia páčiť, no je to jediný spôsob, akým média financujú svoje živobytie.

Som toho názoru, že súčasný problém s médiami sa dá ovplyvniť iba tým, že nebudeme veriť každej informácií, ktorú média poskytujú. Nie všetky správy, ktoré nám média ponúkajú sú pravdivé, dokonca ani zdroj, ktorý už roky sledujeme a veríme mu, nemusí poskytovať informácie, ktoré sú úplne. Je potrebné aby sme sa naučili informácie triediť a hľadať viacero relevantných zdrojov. V dnešnej dobe sú veľmi populárne aj správy, ktoré sa nazývajú „hoax“. Jedná sa o nepravdivú správu, ktorej cieľom je zvýhodniť nejakú stranu. Rovnako aj zakryť pravdu, prekryť fakty alebo vytvoriť situáciu, v ktorej sa všetky tvrdenia začnú stávať rovnako pravdepodobnými. Zámerom nie je nevyhnutne pretlačiť jeden pohľad na svet, skôr vytvoriť nedôveru k autoritám, médiám a faktom vo všeobecnosti. Stávajú sa tak zbraňami v hybridnej vojne, nie však s cieľom zasiahnuť armádu oponenta, ale skôr verejnú mienku obyvateľov. Presne toto sme mohli vidieť vo filme Wag the Dog, ako sa rýchlosťou svetla začali šíriť informácie, ktoré síce neboli pravdivé, no tým, že sa stále medializovali, nadobúdali vierohodný charakter. Média teda docielili svoj cieľ a vytvorili tak falošnú realitu.

Treba si overiť transparentnosť, otvorenosť, dôveryhodnosť a spoľahlivosť médií. Netreba považovať každú napísanú, videnú, či počutú správu za svätú pravdu a obzvlášť nie od médií, ktoré násilne hlásajú, že ju na rozdiel od ostatných- zaručene prinášajú. Na základe triedenia, porovnávania a vyhľadávania si vieme sami určiť, čo je pravda a čo nie a vyvodiť si svoj osobný názor na danú problematiku. Tradičné spravodajské médiá sú potrebné ako fórum pre racionálnu diskusiu a znalecký posudok, no musia však prestať s manipuláciou!