Keď sa dokážeš sústrediť len na svoj výkon, šanca vyhrať je najväčšia.

Čo sa v článku dozviete

- aký šport robí Karolína Dubčáková z Bratislavy

- o športe, kde medzi štartom a cieľom neexistuje nič, len nutnosť ísť ďalej

- porovnanie podmienok so susednou krajinou

- prečo odchádzajú Slovenskí športovci do zahraničia

- ako vyzerá deň športovca študenta v USA

- plány a ciele Karolíny Dubčákovej

Foto: Martin vaňo

Ahoj Karolínka. Keď napíšem, že šport, ktorému sa venuješ je najťažší šport na svete, čo všetko Ti prejde hlavou? Aké zážitky pripomínajú Tvoje súťaženie z tohoto pohľadu?

Ahoj, každý jeden šport, ktorý sa robí vrcholovo je z istého uhla pohľadu tým najťažším/najnebezpečnejším. Z môjho uhla pohľadu je plávanie krásnym a ťažkým zároveň. Skočím do vody a tým prijímam jej podmienky, v iných športoch sa nadýchnu kedy chcú, plavec len kedy môže a tak ako píšeš v diaľkovom plávaní je oporným bodom len štart a cieľ. Vynárajú sa mi ťažké tréningy, často krát na dno svojích síl ale viem, že len vďaka takýmto tréningom zvládnem extrémy na otvorenej vode (teplo, chlad,vlny, vietor, kontakt). V rámci súťaženia to bol nedávny pretek v Dohe, kde bolo extrémne teplo a vlhko, organizátori šli až za hranice povolených noriem teploty vody a minuloročné juniorské Majstrovstvá Sveta v Izraeli, odkiaľ mám jazvu na líci dodnes, kontakt bol veľmi intenzívny počas celého preteku a tak som si domov odniesla niekoľko modrín na tvári a “botox” na polovičke pery zadarmo.

Boj v ringu, alebo s najväčším živlom prírody, či vlastnými výkonmi, niekedy hraničiacimi s prežitím. Je to veľká nadsázska, alebo si môže laik diaľkové plávanie, aj z pohľadu tréningu, kľudne s týmito pojmami diaľkové plávanie spojiť?

V tréningu je to o bazéne a sebazapretí. O množstve kilometrov napriek únave a stereotype. V pretekoch je to naozaj niekedy ako v ringu-na štarte, pri bójkach a v cieli je častý kontakt so súperkami, pri ktorom plavec utŕži , ale musí ísť ďalej, s tým sa treba vedieť vysporiadať. Myslím, že len málokto rozdáva rany pre zvýhodnenie, skôr je to o vytvorení si svojho priestoru a udržaní pozície. Viacerí sa riadime nepísaným pravidlom, že úmyselne nespravíš zle, no ak niekto úmyselne buchne teba alebo sa nejak zvýhodní napr. potiahnutím nohy alebo pokus o vytláčanie z tvojej pozície, môžeš buchnúť späť alebo nejak inak mu naznačiť, že toto je tvoj priestor a nemôže si s tebou robiť ako sa mu zmyslí. Na otvorenej vode však podmienky dotvára aj samotná príroda. Zabojovať vtedy treba okrem súpera aj s vlnami, vetrom, výkyvmi teplôt či dažďom a tým ťažšou viditeľnosťou...a ak toto všetko vysilí tak príde aj na to najťažšie, na boj sama so sebou.

Foto: Martin vaňo

V bazéne sa nič z toho, čo zažívaš na súťaží asi natrénovať nedá. Spomenieš si na svoju prvú súťaž, kde si prvý krát zažila, čo diaľkové plávanie skutočne je a ako si to spracovala pre svoju pretekársku budúcnosť?

Pretek na otvorenej vode sa nedá natrénovať, ani nijak takticky určiť, kedže situácie sa počas preteku nonstop menia a tým pádom plavec musí vedieť spraviť rozhodnutie okamžite a výsledok, či to bolo správne alebo nie sa mu ukáže v priebehu nasledujúcich sekúnd preteku, z toho sa učí. Plavec musí mať odpretekané veľké množstvo pretekov aby bol dostatočne skúsený, práve preto sa snažím v rámci federácie prosiť o účasť na čo najviac európskych a svetových pohárov. Prvý diaľkový pretek som zažila v roku 2017 ale na samotnom pretekaní a ako tak taktizovaní som prvý krát reálne pracovala na 3-týždňovom sústredení s maďarskou reprezentáciou pred juniorskými majstrovstvami Sveta 2018, počas tréningov v Balatone nám prichystali malú trať s bójkami a skúšali sme rôzne situácie, ktoré môžu nastať počas preteku. Prvý týždeň som iba chodila s doslovne otvorenými ústami ako to u nich funguje a ako majú všetky tie situácie premyslené. Potešilo a prekvapilo ma, že ma brali ako časť tímu, som veľmi vďačná za túto skúsenosť a že ma pripravili na Mjastrovstvá sveta juniorov (MSJ) i keď som ich nereprezentovala.

Foto: Andrea Masini - zdroj facebook

Máme tu možnosť čiastočného porovnania prípravy v Maďarsku a v SR. Diaľkové plávanie v SR je takmer bez tradície, čo asi pre prípravu na svetové sútaže nie je ideálne. Dá sa niečo zo skúseností z prípravy v Maďarsku preniesť do našich podmienok?

Určite sa dá,len treba chcieť. Pozmeniť tréningové metódy sa dajú všade na svete, vyžaduje to len komunikáciu s dotyčným, pre nás susedným, štátom. Keď už apelujeme na čisto diaľkové plávanie v jazere, maďari vedeli aj na otvorenej vode spraviť kvalitný 8-10km tréning. Žiadne drahé bojky,fitloptu do sietky a zavažie z posilovne. Z 3-5 takýchto bojek nám vytvorili trať a rôzne to menili,my sme plávali v rôznych skupinkách a nacvičovali možné situácie v preteku. Toto celé je možné zrealizovať aj u nás na jazere.

Foto: Martin vaňo

Toto mi pripomína príslovie, že na dobré veci stačí zdravý sedliacky rozum. Dnes sa, hlavne v SR, veľa hovorí o nedostatočnom zabezpečení športu. Najčastejšie vo forme peňazí, ale napr. otvorené vody máme aj v SR. Myslím si, že aj šikovných ľudí. Máš skúsenosti z Maďarska, teraz už aj USA. Je niečo, čo by nás vedelo posunúť a nie sú to len peniaze? Alebo sa dnes bez peňazí nič už nedá?

Peniaze su veľmi dôležité,to je pravda. U nás na Slovensku to vidím skôr ako problém spojenia Ministerstva školstva a športu dokopy. Obe potrebujú veľa peňazí a tak sa tam bijú dva dôležité odbory. Možno by bolo lepšie a rýchlejšie konanie ak by sme mali čisto ministerstvo športu ale to už nestojí na mne, ani na nikom inom z nás. Musíme sa teda pokúšať pracovať s tým, čo máme, a teda pomimo peňazí to vieme ovplyvniť len “šikovnosťou” ľudí. Pri porovnaní s Maďarskom nám chýbajú ľudia,ktorí sa na šport pozerajú aj celým srdcom a nie len cez peniaze. Šikovných ľudí máme veľa,no tých,ktorým na tom športe úprimne záleží bohužial nie a to je presne ten rozdiel medzi Slovenskom a Maďarskom. (Myslím aj inými krajinami, ale porovnávam to s Maďarskom, kedže som tam žila a videla som tu mentalitu ľudí) Mimofinančná cesta na posun je z môjho pohľadu mentalita ľudí zaangažovaných v športe, no to už musí prameniť prirodzene od človeka.

Zaujímavý názor. Aktuálne pôsobíš v USA. Kde presne, prečo a čo s tým má Tvoja športová kariéra?

V Indianapolise. Prišla som sem, aby som mohla naraz študovať a plávať, kedže v Európe je to veľmi limitujúce a musela by som upustiť buď zo vzdelania alebo plávania. Oboje sú pre mňa veľmi dôležité a tak som sa rozhodla ísť do USA.

Foto: osobný tréner

Toto je dosť dôležitý odkaz slovenskému športu a časť odpoveďe, prečo odchádzajú niektorí mladí úspešní športovci do zahraničia.

Určite áno, zahraničie dovoluje mať vzdelanie a spĺňať si sny v rámci športu. Mladí ľudia neradi obetujú svoj obľúbený šport, ktorému sa venujú odmalička ale ani svoju budúcnosť. Nie je to ľahké,no zahraničie im taktiež dovoluje rásť a dostanú iný pohľad na svet.

Ako vyzerá bežný deň, ktorý znamená možnosť študovať aj trénovať?

Znamená to skočiť ráno do vody o 6:00. Podľa rozvrhu, ktorý v danom semestri mám (ktorý si sama vytvorím) idem počas dňa na hodinu a v časovej diere medzi hodinami musím stihnúť rehabilitáciu a obed. Fyzioterapeuti sú nám k dispozícii celý deň, takže vždy si to viem zladiť s rozvrhom. Poobedný tréning, a po ňom buď nočná hodina alebo rýchla večera a učenie, plnenie online assignmentov.

Aké sú plány a ciele na najbližšie obdobie a čo by sa dalo nazvať hlavným cieľom v Tvojej športovej kariére?

Tento rok bol pre mňa kúsok naročnejší v tréningu kvôli zmene prostredia a zraneniu ľavého ramena. Sezóna pre mňa začne pomerne neskoro, kedže už som zmeškala svetový pohár v Dohe a europský pohár v Eilate. Cieľom na tento rok budú Majstrovstvá Európy v máji v Budapešti a Juniorské Majstrovstvá Sveta v auguste na Seychelloch. Hlavným cieľom v mojej, a myslím aj každého vrcholového športovca, kariéry sú Olympíjske hry.

Foto: Andrea Masini - zdroj instagram

Cieľ bez kompromisov, ako určite aj každé tempo na pretekoch. Držím palce. Je chuť dodať niečo pre tých, čo s myšlienkou vrhnúť sa do divokých vôd diaľko plavca ešte len pohrávajú a nie sú rozhodnutí?

Ďakujem veľmi pekne. Na začiatok by som povedala,že človek sa nemusí vzdať bazénového plávania. Myslím, že zrovna toto odrádza väčšinu ľudí. Naopak, diaľkové plávanie bez rýchlych časov v bazéne nepôjde. Treba byť odvážny, nájsť v tom krásu a vášeň. Často počas tréningu pred pretekmi sa aj ja bojím a rozmýšlam čo môže práve podomnou plávať, avšak všetky tie pocity idú bokom počas preteku. Vďaka diaľkovému plávaniu sú plavci aj mentálne silnejší, v bazéne vám neplávu na nohách, nik nevrazí do nosa, či oka...to sú situácie, ktoré vás hnevajú, no napriek tomu musíte pokračovať. Diaľkové plávanie ma naučilo to, čo sa v bazéne nenaučí až tak dobre, a to je naozajstný fair-play, keď máte tú moc zvýhodniť sa a spomaliť niekoho jedným hmatom, no neurobíte to. Tento šport má veľa do seba a dúfam, že bude čoraz viac odvážnych ľudí, ktorí v tom nájdu vášeň.

Upozornenie: odpovede sú autentické a nie sú upravované.