Pocity

Myšlienky mladého introverta.

Keďže je vo mne za poslednú dobu toľko života a dobrej nálady ako v Handlovej na námestí, tak som sa rozhodol zo seba vypustiť von svoje pocity.

Upadám do temnoty, v ktorej sociálny život neznamená absolútne nič. Kiežby ma bavil život tak ako vás. Chodiť von s kamarátmi, chodiť na párty, opiť sa, realizovať tie stupídne nápady, ktoré nikomu okrem vás neprídu vtipné. Nechcem vás od toho odrádzať alebo tak, práve že naopak, kiežby ma tieto veci bavili. Kedysi ma to bavilo. Vedel som si to užiť a zabaviť sa. Bohužiaľ teraz sa podľa mňa diametrálne líšim od všetkých navôkol. Mám pocit, že si s nikým už poriadne nerozumiem. Zbytočne som na ľudí nepríjemní a začínam byť arogantní. Najhoršie na tom všetkom je, že si to uvedomujem. Začínam sa do seba uzatvárať a postupne sa mením na introverta. Snažím sa proti tomu bojovať. Vyhľadávam ľudskí kontakt čo najviac, no čím viac sa s ľuďmi stretávam, tým viac im nerozumiem. Kedysi mi niekto nahovoril, že som inteligentný. Neviem prečo ale aj ja sám sa považujem za inteligentného človeka. Bohužiaľ, môžno aj preto som na ľudí nepríjemný. Môžno niekedy od ľudí očakávam priveľa, lebo to čo mne príde ako bežná vec je pre ostatných nepochopiteľné, minimálne nejasné. Často sa mi stáva, že niekto nepochopí moje myšlienkové pochody, alebo môj sofistikovaný humor. "To vôbec nie je vtipné...Tento tvoj trápny suchý humor" Bla bla. Sračky.

Najviac sa bojím toho, že v živote budem neúspešný. Budem od seba čakať priveľa, lebo mi niekto natlačil do hlavy, že som múdry. Nebudem schopný uspokojiť sa s priemerným životom. Nebudem vedieť prekúsnuť to, že budem len obyčajná stredná trieda.

Potrebujem si nájsť človeka, ktorý by ma pochopil aspoň z polovice. Občas rozmýšľam, že už začnem hľadať aj medzi 40 ročnými úbožiakmi na pokeci.

Môžno o pár rokov na tom budem tak isto ako oni. Môžno každý je v živote na niečo predurčený. Ja som predurčený byť 40 ročný úbožiak na mŕtvej sociálnej sieti, ktorý si bude každý mesiac kupovať prémium a budem vypisovať slobodným mamičkám. Budem robiť nočné v Gewise, kúpim si ojazdené 20 ročné BMW a pôjdem sa každý piatok dobre opiť. Budem zanedbávať svoje deti a spravím si dlhy.

Toto sa dúfam nikdy nestane. Pre toto som môžno aj rád, že som trochu iný od ostatných. Mám pocit a trošku aj dúfam, že takto dopadne väčšina tých, ktorí sú mega "flexeri", presne tí ktorí teraz tatkovi kradnú peniaze a balia každé dievča v klube na svoju "charizmu" lol.

Späť k mojej depresii.

Občas by som bol radšej kripel, radšej by som veci okolo seba vnímal jednoduchšie. Smial sa na primitívnych pičovinách. Používal humor, ktorý je založený na deformovaní dokonalého. Nad ničím vážnym nerozmýšľal.

Aj keď sa rád brodím svojimi myšlienkami, plávam v nich, ale často sa v nich topím, niekedy sú na mňa primocné. Ten prúd ma niekedy tiahne aj pár hodín. Týra mi to moju hlavu. Často mi to cez ňu prerastá. Mám v nej mentálny kolotoč, ktorý sa nechce prestať točiť. Myšlienka za myšlienkou, valí sa to na mňa ako lavína. Mám pocit, že ma to ubíja, pomaly ma to žerie. Už ma nebaví sa tváriť, že som v poriadku, že ma nič netrápi. Kladne odpovedať na otázku ako sa máš. Úprimne na túto otázku odpovedať ani neviem. Absolútne netuším, ako sa mám, a koho to vlastne zaujíma. Mám pocit, že moja nálada funguje trochu inak. Vy máte tisíc pocitov a každý viete pomenovať, minimálne mi to tak príde. Ja ich mám tak tri, možno štyri. Žiaden z nich pomenovať nedokážem a asi ani nechcem, aj tak by to nikto z vás nepochopil. Proste je to jeden veľký bordel. Pocit príjemnosti a pocit nepríjemnosti, medzitým len kopa neistoty. Nesúlad s ľudskou logikou a všetkým daným. V skutočnosti vlastne ničomu nerozumie. Môj živote je plný nevysvetliteľných otázok bez odpovede. V živote ma chvália za veci, s ktorými som nespokojný a tie, za ktorými si stojím a som s nimi spokojný sa nikomu nepáčia. Často mám pocit, že tu nie som správne. Niekedy by som tu radšej nebol vôbec, asi by som bol radšej keby nie som tá najrýchlejšia spermia.

Ospravedlňujem sa za myšlienkový chaos, ktorý som len pleskol na papier, ale potreboval som sa vyčistiť. Písanie je môj detox, vec ktorá má skutočne napĺňa.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Odeslat správu
Nemám rád tieto predstavovačky. Som proste mladý 17 ročný chalan, ktorý chce písať blog o svojom pohľade na veci a o živote mladého chalana. Pochádzam z Prievidze, rád cestujem a veľa pijem.

Chceš vědět, když Lukáš Lipiansky přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.

Další články autora

Zobrazit všechny
3.9.2019 22:16
Niečo!
8.8.2019 22:22
Nič.
3.8.2019 17:35
Pohoda festival 19