Pohoda festival 19

Po chladnej noci v stane, ktorému sme neverili, že noc vôbec prežije, sme sa zobudili do druhého dňa. Druhý deň bol chladný. Chvíľami sme mali pocit, že sme síce na letnom festivale, ale na letnom festivale v novembri.

Pestré raňajkové meny v podaní chlieb s paštékou vyvrcholilo do kulinárského veľdiela pridaním papriky.

Keďže hneď z rána bolo potrebné sa zohriať, zvolili sme taktiku tekutého svetru. Po našom borovička. Okrem zimy bol problém aj môj hlas. Alebo skôr nehlas. Pazvuky, ktoré som vydával kvôli zachrípnutiu a vykričanému hlasu sa nedali počúvať. Musel som si dať čajík. Poslušne som sa teda išiel postaviť do rady pred stánoček, Predo mnou stálo asi 45 ľudí na svoju hipsterskú kávičku s hnedým trstinovým cukrom a srdiečkom v strede, nebodaj kvetinkou, alebo obrázkom, o ktorý si požiadali. Pár krát som takmer tento boj so spoločnosťou vzdal, ale vydržal som a dočkal som sa takmer úspešného konca. Konečne som prišiel na rad a vypýtal som si svoj: ,,čeahjík s mheedooouuom."

Pán v stánku na mňa hodil úplné nechápačky. ,,Čo prosím?"

Hlboký nádych, pomalý výdych. ,,Čauhujijk s meadom poprosím."

,,Aký čaj?" Trápenie pokračovalo...

Hádzal som na neho moje slovné výškreky a plytval som všetkou svojou energiou. Napokon sme sa dohodli. Aspoň som si to myslel. Po pol roku čakania som za svoje 2,40€ dostal do jednej ruky pohár s teplou vodou a sáčok čaju do druhej.

Hlboký nádych, pomalý výdych.

Nevadí. Bolo to teplé, a aj tak som už nemal viac energie na to sa ozvať.

Po dopití čajíku som si išiel dať sprchu, ktorá bola na môj údiv horúca. Milo ma to prekvapilo, lebo horúca sprcha na festivaloch nebýva úplne zvykom. Dal som si sprchu a išiel na koncert Gleba. Toto poradie nebolo moc prešpekulované. Po druhej Glebovej pesničke som bol taký mokrý, že som nevedel či už som na tom koncerte, alebo si to len predstavujem z tej sprchy. Ďalej sme dali Mac DeMarca, Ultrazvuk, išli sme si dať ešte trochu tekutého svetra. Môžno trochu viac. Piť v stane nefunguje tak, ako som si myslel. Dal som si zo štyri shoty. Postavil som sa. Vyšiel som zo stanu. Môj hard disk zrazu prestal stíhať zapisovať. V žalúdku sa mi odohrával moshpit alebo poriadna punkerská pogovačka. Nastal čas pokrstiť toitoiku svojimi zvratkami. Po chvíľkovej nevoľnosti som išiel otestovať jedno z miestnych jedál. Ceny na festivaloch sú také, že rozmýšľate či to jedlo ukradnete, alebo ho vymeníte za babkinu zlatú retiazku. Vyvracaný a napapaný sme išli na Medial Banana, ktorý odpálili neskutočnú show. Súdiac podľa vône vzduchu sa tam odpaľovalo aj niečo iné. Po koncerte sme mali kopu voľného času, ktorý sme vyplnili pitím vína a pýtaním sa stupidných otázok náhodných ľudí. "Muž s vagínou alebo žena s penisom?" "Teraz ma zaujímajú dve veci najviac na svete. Ako sa máš a kde sa môžem vyšťať? "Keby si máš vybrať...Análny sex s najlepším kamarátom?"

Po pár nezmyselných konverzáciách sme išli na Slobodnú Európu. Po výbornom koncerte sme sa premiestnili na John B. Prvý krát som bol na dnb interpretovi. Pár vecí ma znepokojovalo. Prečo ma tu bije nejaký Poľský Čech? Prečo to je sbskarovi úplne jedno? A prečo sa mi tá hudba páči? Páčilo sa mi to až na toľko, že sme sa zdržali cez 3 hodiny. Keď sme vyšli bolo 5 hodín a svetlo. V hlave ma chytili nechápačky, že ako to je vôbec možné. Cesta k stanu trvala niečo málo cez pol hodinu. Počas tejto cesty ma zarazilo pár vecí. ,,Ako je možné, že je toľko hodín?" ,,Prečo je svetlo preboha?" Ale dve veci ma zarazili najviac. ..Tí ľudia čo si teraz pri cisternách umývajú zuby už vstávajú alebo ešte len idú spať?" A druhá. ,,Keď teraz pôjdem spať mám povedať dobrú noc alebo dobré ráno?"