Monika Biro- je bývalá plavkyňa tiež plutvového plávania, doteraz sme sa vôbec nepoznali ale tento rok sme sa stretli náhodou na kúpalisku v Štúrove .. Ja som tam mala sústredenie a ona ma poznala tak z videnia asi.. a dali sme sa do reči a čo to sme sa o sebe dozvedeli :) Monika Biro- je bývala plavkyňa tiež plutvového plavania, doteraz sme sa vôbec nepoznali ale tento rok sme sa stretli náhodou na kúpalisku v sturove .. ja som tam mala sústredenie a ona ma poznala tak z videnia asi.. A dali sme sa do reči a čo to sme sa o sebe dozvedeli :)
A Peter Majerík .. otec jedného plavca tiež už asi bývalého plavca, neviem či pláva .. a ten zbadal asi post a zdieľal to do tej skupiny :)
Najrýchlejší muž na planéte vo vode - plutvový plavec má 50 metrov s monoplutvou za 13,70! - čo je strašná rýchlosť.
A áno, síce si to ani neuvedomujem ale je to, že som zatiaľ najlepšou plutvovou plavkyňou na Slovensku :) Už pár rokov si zbieram do “zbierky” výhry, či už z majstrovstiev sveta alebo Európy.. Svetových pohárov a podobne :)
- ako na dovolenke oddychuje svetová rekordérka
- kto je DUDU a v čom je najlepšia na svete
- akú úlohu v kariére svetovej rekordérky zohrávajú jej rodičia
- čo je 400BF a aký je najrýchlejší čas na svete na 50 m pod vodou
- akú postupnosť má cesta k svetovému rekordu
- ako prídeš na prvé veľké preteky a staneš sa vicemajsterkou sveta
- ako si zlomíš nohu a staneš sa druhou vicemajsterkou sveta
- aké plány a ciele Zuzku čakajú v nasledujúcej sezóne
Práve sa nachádzam v Grécku na dovolenke s rodinou a s priateľmi, človek si musí aj oddýchnuť po sezóne a nabrať ďalšie sily na novú :)
Presne tak, máš pravdu. Nie je to o plávaní. Je to iba čľapkanie, alebo skôr iba také osvieženie sa, keď už mi je príliš teplo.😄 Ale veľmi rada sa v mori potápam (šnorchlujem), nerobí mi problém sa potopiť aj do hlbšej vody, sledovanie podmorského sveta si myslím, že je super relax.
Ale keď sa nepotápam, tak môj deň vyzerá tak, že si ráno ľahnem na pláž, zapnem dobrú hudbu (to nesmie chýbať) a kľudne vydržím takto aj celý deň.. Síce som športovec, ale milujem takéto “nič nerobenie” .. :)
Veľa ľudí na Slovensku nevie že takýto šport vôbec je.. Je mi to dosť ľúto, lebo v zahraničí nemusíme ísť ďaleko napríklad v Maďarsku je dosť obľúbený.. 😊 Čo je to plutvové plávanie: je to plávanie s plutvami. Pre mňa je osobne zaujímavejšie, a prvom rade je oveľa rýchlejšie, ako klasické plávanie 😊 Najrýchlejší muž na planéte vo vode-plutvový plavec má 50metrov s monoplutvou za 13,70! - čo je strašná rýchlosť.
A teraz 400bf - (bf=bifin) je to vlastne kraul s plutvami a so šnorchlom,
Pravdupovediac, mojou najobľúbenejšou disciplínou je 200bf, ale tá tento rok moc nevyšla podľa predstáv,(3.miesto), som v tom že som mala aj na lepšie, ale verím v to že po všetkom zlom príde opäť dobré, len si treba veriť .. A deň na to, to vyšlo práve na 400bf.
Minulý rok na majstrovstvách sveta v Belehrade som plávala 400bf.. Po celý čas som baby “ťahala” a na posledných 100 metroch mi stuhlo fakt asi všetko, a bolo z toho až 3. miesto, čo vtedy nebolo pre mňa moc dobré, lebo som čakala vyšší stupienok:) Ale myslím si, že som sa vtedy poučila a tento rok som prišla múdrejšia a silnejšia. Tento rok na 400bf som išla s tým, že nič neočakávam dám do toho všetko a uvidíme kto z koho. Povedala som si, že už neurobím takú chybu ako minulý rok, tak som sa držala súperiek celých 350 metrov, dokonca už aj keď som ich začala obiehať, tak som trosku “zvolnila”. Na poslednej 50-tke si vravím teraz alebo nikdy.. 😁 Na poslednej 50-tke som nechala naozaj všetko .. A vyšlo to! Už pri dohmate som sa pozrela na pravú stranu, kde boli moje najväčšie súperky, a boli za mnou, bol to super pocit, cela plaváreň bola na nohách kričala, pískala, tlieskala - mám zimomriavky keď to píšem, otočila som sa na výsledkovú tabuľu a bol tam len veľký nápis NEW WORLD RECORD.. Neverila som, čo sa to deje, baby naokolo mi gratulovali a tešili sa spolu so mnou, a ja som sa len nechápavo pozerala čo sa to deje. Moje emócie nevedeli samé čo majú robiť, či plakať alebo sa smiať, potom samozrejme vyhral plač od tej radosti. Nikdy na tento moment nezabudnem! Pre tieto pocity sa to oplatí, všetko to odriekanie, ťažké tréningy, veľakrát už nevládzem ale vždy keď si spomeniem na takéto chvíle, posunie ma to dopredu,😊 milujem to! Keď človek zažije raz pocit úspechu, už s tým neprestane! 😊
️Plutvy.. asi to tak bude .. od prvého tréningu čo som začala, nikdy ale že ozaj nikdy ma to neprestalo baviť !😊
Určite áno.. Na to nezabudnem nikdy :) plávať som začala kvôli môjmu bratrancovi Adamovi .. jemu ďakujem za všetko! ..
Je o rok starší ako ja, keď sme boli mladší bývali sme spolu každý deň. Raz začal s plávaním a nahovoril ma, nech idem aj ja. Jasné, že čo spraví moj starší bratranec, to spravím aj ja. Keď som mala 8 rokov, išli sme spolu na Zvolenskú plaváreň, už som vedela základy, učili ma plávať rodičia. Som znamenie Vodnár, podľa mňa aj na tom niečo je, voda pre mňa už od malička bol druhý domov. Hneď po prvom tréningu ma posunuli do vyššej skupiny a pomaly to išlo..plutvy, šnorchel.. Môj prvý pán tréner sa volal Ladislav Fekiač, mám ho rada - stále iba opakoval, že som talent, chválil ma, a mne sa to páčilo😄
Určite áno, obidvaja rodičia športovali. Už od malička ma viedli k športu. Ocino hrával hokej a za dedinu, keď stíhal, futbal. Mamina tiež plávala a dokonca ju trénoval ten istý tréner ako mňa na začiatku-pán tréner Fekiač.
Ja si moje začiatky nepamätám ako drinu. Podľa mňa by sa malo ísť do trénovania postupne. Veľa plavcov (možno aj iných športovcov, neviem, viem to z plávania), začalo byť dobrých v mladom veku a neskôr o nich už nikto nepočul.. Práve preto si myslím, že by sa nemali deti “zodrať” hneď na začiatku a ísť na nich postupne, naučiť sa základy, nájsť si cit pre vodu, zvyknúť si na tréningy, postupne sťažovať a tak ďalej 😊
Môj aktuálny vek je niečo ako 20 a pol😄 v januári som mala 20 rokov.
Vraví sa, že čím je športovec starší, tým je lepší a hlavne skúsenejší.. Môže na tom niečo byť.:) Každý človek - nielen športovec - sa celý život učí. Aj ja keď už si myslím, že viem o plávaní veľa, vždy príde nejaká “novinka”, čo ma prekvapí. :) Podľa mňa to má určite veľa faktorov, ako napríklad povaha športovca, tréner, podmienky.. Keď má niekto horšie podmienky, určite aj to trénovanie je ťažšie a dlhšie trvá, kým sa niečo naučí.
Podpora od rodičov je pre dieťa základ .. A keby som ja nedostávala takú obrovskú podporu či už psychickú alebo peňažnú, od rodičov, tak nie som tam kde som teraz. :)
Ale čo sa týka toho že niektorí rodičia chcú mať z dieťaťa viac dobrého športovca ako samotné dieťa a tlačia ho do každého tréningu- nemá žiadnu budúcnosť.. Základ je aby trénovanie dieťa bavilo. Myslím si že v 10-12-tych rokoch mať dvojfázové dvojhodinové tréningy každý deň je choré. Ako som už spomínala, malo by to ísť všetko postupne a nie ich “zodrať” rovno na začiatku.
Myslím si že to sa ešte nestalo. Som dosť samostatná, ale keď som nerozhodná, vždy si vypočujem aj ich názor.. Síce nie vždy to je podľa nich, ale stále ma zaujíma aj ich názor :)
Mám najlepších rodičov, v tomto mi plne dôverujú, vždy hovoria, že sama viem, čo je pre mňa najlepšie (zatiaľ všetko vyšlo ”klop, klop”) a pri každom mojom rozhodnutí stoja pri mne. Bez rodičov a ich podpory by som určite nebola tam, kde som teraz. Viem, že toho toľko obetovali a dali by nám (aj s bratom), aj to posledné, len aby sme boli spokojní a šťastní. Zopár ľudí mi už povedalo, že nepoznajú rodičov, ktorí by viac podporovali svoje deti ako naši, a za to som nesmierne vďačná. Do trénovania mi nikdy nezasahovali, plne verili mne a trénerovi, keď bolo dobre tešili sa spolu so mnou, a keď niekedy prišli ťažšie časy, snažili sa mi len a len pomôcť.:) Jeden z najlepších pocitov pre mňa je, keď vidím, akí sú na mňa hrdí.
...boli to moje prvé “veľké” preteky. Stala som sa vicemajsterkou sveta juniorov...
Keď som prišla na športové gymnázium do Trenčína, vtedy to začalo! Zmenilo sa mi všetko - prostredie, lepšie podmienky tréningy, tréneri - za všetko vďačím hlavne im, Jožkovi Pšenkovi a Ľubke Pšenkovej. Nikdy nebudem ľutovať toto rozhodnutie. Môj prvý väčší úspech bol na juniorských majstrovstvách sveta. Sama som nevedela čo mám očakávať, boli to moje prvé “veľké” preteky. Stala som sa vicemajsterkou sveta juniorov (2.miesto) na trati 200bf a druhou vicemajsterkou sveta juniorov (3.miesto) na trati 100bf. Rok na to som mala moje prvé seniorské majstrovstvá Európy. Pravdupovediac, tiež som nevedela, čo mám očakávať, pretože na plutvovom plávaní mame len dve kategórie: juniorská - do 18 rokov a seniorská - od 18 rokov vyššie.. Prvýkrát som pretekala s tými najlepšími, verila som si, a vyšlo to. Stala som sa majsterkou Európy na 200bf a vicemajsterkou Európy na 400bf.
...som si zlomila nohu a vypadla som z trénovania na 4 týždne... Stala som sa druhou vicemajsterkou Sveta seniorov...
Ďalšia sezóna pre mňa nezačala ružovo, na sústredení som si zlomila nohu a vypadla som z trénovania na 4 týždne, bolo ťažké dohnať tie stratené kilometre a myslím si, že aj preto majstrovstvá Sveta seniorov, ktoré sa konali minulý rok (ako som už spomínala), nedopadli podľa mojich očakávaní. Stala som sa druhou vicemajsterkou Sveta seniorov (3.miesto) na trati 400bf a moje časy od "osobákov" boli dosť ďaleko.
Keď si spomeniem na 400bf, stále mám zimomriavky a slzy v očiach.
Ale všetko zlé je na niečo dobré, a v ten istý rok som prvýkrát vyhrala bodovanie svetového pohára. A môj najčerstvejší úspech sú majstrovstvá Európy seniorov, ktoré sa konali tento rok, boli iné ako tie pred tým a asi práve preto sú pre mňa tie najlepšie! Boli plné emócií, radosti, plaču, výhry, prehry, sklamania, prekvapenia, bolo tam všetko čo malo byť. 100bf- druhá vicemajsterka Európy seniorov (3.miesto) 200bf - druhá vicemajsterka Európy seniorov (3.miesto) 400bf - majsterka Európy seniorov s novým svetovým rekordom. Keď si spomeniem na 400bf, stále mám zimomriavky a slzy v očiach. Spoznala som nové pocity, nových ľudí, nazbierala ďalšie nové skúsenosti a už sa neviem dočkať na ďalšiu sezónu.
Tento rok (v decembri) ma ešte čaká finále svetového pohára v Poľsku, kde býva aj vyhodnotenie najlepších športovcov svetového pohára, podľa bodov. Minulý rok som bola prvá medzi ženami, dúfam, že sa podarí aj tento rok niečo. Budúci rok bude pre mňa jeden z tých dôležitejších. Čakajú ma majstrovstvá Sveta seniorov v Rusku, tieto preteky sú zároveň nominačné preteky na svetové hry. Dúfam, že dopadnú čo najlepšie, mám na to rok a dám do toho všetko!
Chcela by som ľuďom povedať, že keď nič neočakávajú, vtedy všetko dopadne najlepšie ! A keď to náhodou nedopadne dobre, aspoň nie sú sklamaní.
"Toto si môže dovoliť povedať ozaj len ten, kto na sebe tvrdo pracuje každý jeden deň..." (dovetok autora mimo rozhovor)
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když ALVA přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.