Ako prebiehajú castingy na animátorov?

Tento rok som bola na dvoch castingoch a rada by som sa rozpísala hlavne o tom prvom, z ktorého som síce dostala pozvánku do druhého kola, ale okamžite som ju odmietla. Casting organizovala jedna z najznámejších českých cestovných kancelárii. Vyplňovanie formulárov bolo celkom rýchle, nebolo potrebné písať motivačný list, stačilo si vybrať deň a čas kedy chcete na casting prísť.

Sobota, 11:30 vchádzam do základnej školy kde sa koná casting a hneď v prvom momente, keď si prezriem ďalších účastníkov si hovorím : "Som tu dobre?".

Pôvodne som si myslela, že tam budú ľudia môjho veku - teda vysokoškoláci, ale ihneď som pochopila, že ich tam veľa nie je. Dievčatá boli nenamaľované v roztrhaných rifliach a crop-top tričkách a nie že by som súdila ľudí podľa výzoru (aj keď to väčšina ľudí robí tak či tak, pretože prvý dojem je prvý dojem) ale proste poznám, keď má niekto menej vrások ako ja. Suma sumárum, bola som tam jediná vysokoškoláčka a okrem mňa tam bola iba jedna staršia holka, ktorá už pracovala full time job.

Rozdelili nás do troch skupín a postupne sme prechádzali jednotlivé stanoviská, ktoré mali overiť naše schopnosti.

Na prvom sme sa mali predstaviť a povedať, prečo chceme pracovať ako animátori, aké máme pracovné skúsenosti, aké máme povahové vlastnosti a podobne - veď to poznáte.

Keď som sa konečne dostala na rad, mala som v hlave pripravené najlepšie predstavenie, aké som dokázala za päť minút vymyslieť a tá manažérka s Harry Potter okuliarmi sa proste postavila a odišla asi po pol minúte môjho rozprávania. Keď sa vrátila, opýtala sa ma najviac klišé banálnu otázku, akú sa ma ľudia pýtaju: "Prečo ste sa rozhodli študovať v Prahe?"

Následne sme robili mini aktivity, kde sme za dve minúty mali vymyslieť nejakú scénku, tanec alebo spev a všetko to bolo maximálne trápne a hrozné, ale niečo  proste urobiť musíte. Potom nasledovalo overenie anglických jazykových schopností. Sadla som si oproti nejakej pani, ktorá na mňa lámanou angličtinou a s kvapkou potu na čele vyhrkla otázku: "Why do you want to be an entertainer?"

V tom momente som si bola už viac menej istá, že to o moc horšie byť nemôže. Spýtajte sa ma ešte niečo viac banálne a ja sa odpovede na takéto otázky už naučím naspamäť, aby som nemusela namáhať mozog. Prvú zaujímavú otázku, ktorú sa ma spýtali bolo, čo by som robila keby sa počas mini diskotéky vypla hudba. Moja odpoveď? Začala by som spievať tú pesničku ktorá by hrala. Keď som to hovorila spolužiačke, za sekundu ma vysmiala a pravdupovediac, ani sama nechápem ako mi niečo také vyliezlo z úst, pretože som si takmer istá, že by som spievať nazačala. Ale odpoveď to bola dobrá nie?

Na poslednom stanovisku sme robili športové aktivity - tanec a volejbal, aby som bola konkrétna. V telocvični nefungovala ventilácia, ako to na väčšine základných škôl býva, a tak sme sa všetky krásne potili pritom ako sme skákali do rytmu na Alvara Solera.

Skáčeš, kričíš, držíš ústa v krčovitom úsmeve a dúfaš, že aspoň tá holka, čo je za tebou, je horšia než ty.

Po skončení castingu nás všetkých zavolali do telocvične, kde nám poďakovali za účasť a nechali priestor na otázky. Celý čas, ani v emailovej komunikácii ani na castingu nepadlo slovo o plate. Doslova sa tejto téme vyhýbali, čo mi bolo divné už na castingu, pretože považujem za akúsi samozrejmosť zdelenie platu, ale nestalo sa tak. Takže keď mi prišiel email, že ma pozývajú do druhého kola, prvá otázka smerovala na plat, za čo som ešte dostala povedzme vynadané. Priestor na otázky bol a žiadne neboli položené.

Toto zaujíma určite viacerých z vás - finálna suma ktorú si dokážete zarobiť. S touto úžasnou cestovkou to bolo presne 12 000 českých korún v čistom, čo je zhruba asi 470 eur. To ani nehovorím o tom, že destináciu, kde by ste pracovali, ste si ani nemohli vybrať, mali ste sa ju dozvedieť tak mesiac pred odletom, čo je tiež celkom na zaplakanie. Nikdy, vážne nikdy, aj keď cestovke nebudete platiť poplatky, ani letenky, ani stravu, ubytovanie či školenie, nechoďte preboha pracovať za 470 eur. Aj keď si nájdete rovnakú prácu cez agentúru, ktorej zaplatíte poplatok za sprostredkovanie, budete natom stále lepšie, ako pracovať za 470 eur.

Dávajte si pozor na to, čo podpíšete. Spočítajte si náklady, ktoré budete musieť zaplatiť predtým, než odídete pracovať a porovnajte ich s tým, čo zarobíte. Skúste si predstaviť či fakt chcete 6 dní do týždňa dávať pozor na cudzie, možno rozmaznané deti. Porovnajte si váš očakávaný zárobok z animovania s tým, čo by ste zarobili ak by ste ostali cez leto doma. Proste, poriadne si to premyslite a hlavne, nechoďte pracovať do zahraničia za 500 eur.

Ak ste to dočítali dokonca, napíšte mi (ak teda chcete) či by vás zaujímalo 5 typov ľudí s ktorými som sa na castingoch stretla. Myslím že by to mohlo byť vtipné.

Zatiaľ na sčítanou

Žijem a píšem