Keď ťa baví to, čo robíš

Áno ja viem, všetci máme veľa práce a je to ťažké nájsť si čas sám pre seba, no verte mi, je to dôležité a navyše je to super. Blahodarných spôsobov, ako sa uvolniť je miliarda – kreslenie, prechádzky prírodou, stavba lega, motorky, golf, sochárstvo, wellness – skrátka činnosť, pri ktorej človek dokáže vypnúť a odreagovať sa, prísť na iné myšlienky a aspoň na chvíľu vypustiť z hlavy to zlé …

Určite sa budem opakovať, no dobré veci si treba opakovať – ja osobne som veľmi šťastný a vďačný za to, že mám okolo seba ľudí (nie je ich avšak veľa), s ktorými môžem zdielať vášeň pre štvorkolesové stroje. Totižto ešte skôr, než som sa naplno začal venovať fotografii, som si našiel záľubu v autách – ešte na strednej škole. A až trochu neskôr, vďaka firmám Cobra Tuning a Power Magazine, som tomu prepadol ešte viac a pridala sa aj digitálna fotografia. Tak či onak, je to finančne nákladné hobby, no takmer všetko, čo človek robí na maximum niečo stojí.

Prečo ale takýto úvod? Pretože nie až tak dávno sa mi pod ruky, resp. pred fotoaparát dostal Maťov Civic TypeR. Maťo je môj priateľ a odkedy ho poznám, absolvoval som s ním nejeden projekt. A že ich bolo! Martin je priaznivec japonských áut a aj preto vedie garáž s príznačným názvom JDM Factory, z brán ktorej vyšiel už nejeden zaujímavý počin. Je úplne úžasné sledovať nadšenie, ktoré z človeka sála, keď sa pre niečo zapáli – vidno to totiž na jeho výsledkoch.

Keď si domov doviezol striebornú TypeR, bolo nad slnko jasné, že sériovka to nebude a ani vlastne neostane. Auto je totiž pôvodom z Čiech, kde si užívalo rýchle prejazdy českými okruhmi a to teda znamená len jedno – nevyhlo sa úpravám podvozku, motora a brzdového ústrojenstva. Poviete si, no jasné, ďalší uvrieskaný Civic. No, najtichšia nie je, to je pravda, ale má na to aj pádny dôvod - mal som to šťastie a šoféroval som tento TypeR večer po fotení smer kebab a ďalej a musím úprimne prehlásiť, že to šlo brutálne. Upravená prevodovka (rozumej skriňa) v kombinácií s nadopovanou K20tkou a semislickami Yokohama Advan, je smrteľná kombinácia pre akéhokoľvek nadšenca konských síl.

Jedná sa teda o Hondu Civic EP3 TypeR limitovaná edícia 300ks – jednoduchšie povedané, dostatočné ostré streetové náčinie. Zoznam úprav na tomto špecifickom aute je pomerne rozsiahly a menovať všetko je koniec koncov zbytočné – kým človek nezažije, tak ťažko pochopí, čo ktorý komponent robí. No zopár vecí stojí za zmienku … Asi najmarkantnejšie na prvý pohľad je nastaviteľné krídlo Mugen, predná karbónová kapota a ľahké závodné disky Braid v rozmere 17x7,5 v zaujímavej tmavo šedej perle. Auto bolo predtým sériovo sivé, no po Maťovom zásahu je teraz perleťovo biele so vzorkovníka Honda rok 2017.

Stále mnoho ľudí si neuvedomuje fakt, že pri zvyšovaní výkonu je veľmi dôležitá prevodovka – nie je to len o short shifteri, ale predovšetkým ide o črevá, o to, čo je vnútri. Rýchle radenie, stabilné otáčky a správny prevodový pomer, to je ten recept. Ono, každá zábava má svoju daň, v tomto prípade je to maximálka 160 km/h - v aute je totiž prevodovka z Integry TypeR (rozumej ITR), zároveň so skrátenými prevodmi a stálym prevodom 5,84 od firmy Mfactory. Nechýba samosvor ITR, odľahčený zotrvák a keramická spojka Competition Clutch Stage 4. Mal by si počuť to spektrum otáčok pri preradení heh …

Samozrejme, že ani motor neostal bez zásahu – implementované sú vysokompresné piesty a ojnice ITR, sací pavúk Skunk2 70mm s asistenciou rj Hondata, v ktorej je čo vyberať. Skúšali sme rôzne kombinácie, čo sa týka sania – sériový airbox, airbox so šiškou, otvorené sanie, no nakoniec sa Martin rozhodol pre sériu. Dokedy, uvidíme. Ono podstatou je fakt, že všetky spomenuté komponenty sú skombinované takmer dokonale a auto sa vďaka tomu správa presne tak, ako by sa malo – okamžitý nástrel otáčok, rýchle a presné radenie a dokonalý brzdný účinok …

Auto totiž už dávno nesedlá sériové brzdy a to isté platí aj o podvozku, nakoľko je auto ako celok veľmi tuhé a stabilné, no zároveň dostatočne pohodlné. O posed sa totiž stará nastaviteľný podvozok XYZ Supersport, ktorému dopomáha kvalitne vystužený spodok auta vďaka polyuretánom, rozperám, čapom BuddyClub a hrubším stabíkom z ITR. To, čo sa mne veľmi páči, sú obrovské 330mm brzdy Spoon vpredu, do ktorých hryzú šesť piesty Spoon s doskami RayBestos. Zadok sedlá kombinácia EBC a Ferodo. A výsledok? Treba sa povoziť s dohriatymi komponentami …

Možno sa mnohí pýtate, na čo takéto auto, resp. čo robí takéto auto v našich končinách. Keďže tu nemáme veľa možností na okruhové bláznenie, tak auto slúži predovšetkým ako street killer a šprintérske náradie. Martin je totiž známy tým, že už niekoľko rokov sa úspešne účastní špritnérskych podujatí naprieč celým Slovenskom a to s každým jedným projektom, ktorý postavil - či to bola atmosféra alebo turbovka. Vozil som sa v každom jednom jeho projekte a čo auto, to iný svet. Človek to skrátka musí zažiť, aby pochopil, o čom je svet tuningu. Ešte spomeniem, že EP3ka je aktuálne v procese ladenia mapy a preto sme na brzde namerali zatiaľ len 162 kW a 219 Nm. No s takto vyskladanou skriňou je tento výkon viac než úchvatný.

Keď sa človek na to auto pozrie, musí si najprv uvedomiť podstatu takéhoto projektu. Laik to samozrejme neocení, no každý, kto do toho aspoň trošku vidí, uzná, že už na prvý pohľad sa jedná o niečo špeciálne a skutočne skvelo vyzerajúce. Veľa ľudí si voči Hondám utvorilo predsudky, veď všetci veľmi dobre vieme, aký kult model Civic za dobu svojej existencie zaznamenal. Vo finále sa ale jedná o auto s veľmi sofistikovanou technikou, ktorá sa nebojí úprav a tlačenia výkonu smerom nahor. Stačí len vedieť, čo robiť a urobiť to s citom a zdravým rozumom. Koniec koncov, toto nie je posledný príbeh z dielne JDM Factory, ešte je čo ukázať!

Aby som netáral len o aute, chcel by som ešte podotknúť, že na fotenie som sa veľmi tešil, nakoľko som aj tu presne vedel, čo a ako chcem vo finále dosiahnuť, Opäť som nepoužil žiadne dodatočné svetlá, ani špeciálne postupy či postprocesy – šlo len o vhodnú kompozíciu a farebné doladenie výsledku. Automobilová fotografia totiž nie je len o náročných reklamných fotografiách plných svetelných techník a postupov. V dnešnom svete reklamy a medií ľudia častokrát zabúdajú, že v jednoduchosti je niekedy krása a platí to aj vo fotografii, dvojnásobne. Preto som nechcel žiadne dodatočné nástroje, ale zvolil som skôr pocitovú stránku veci.

Keďže sa už nejaký ten rok venujem foteniu áut, občas je náročné vybrať ten správny spot na fotenie. Tu som chcel niečo špeciálne a podľa mňa tehlová architektúra je svojim spôsobom špeciálna. Našim spotom sú bývalé Solivary, ktoré disponujú takýmto skvelým exteriérom. Kompetentné osoby boli veľmi zdvorilé a otvorené našej myšlienke, počasie bolo luxusné, auto pripravené, nápad vymyslený – nič nám teda nebránilo užiť si deň tak, ako ho máme radi!