Aj prvenstvo môže byť motiváciou

Pocit víťazstva predstavuje silnú závislosť v ďalšom bytí a môže mať fatálne následky v ďalšom vývoji človeka. Netvrdím, že nie je skvelý pocit vedieť, že to, čomu sa venujeme naplno dokáže priniesť výsledky v podobe víťazstiev a prvenstiev – či sa jedná o šport, umenie alebo iné. Veď čo je väčším zadosťučinením pre športovca, ako výhra v nejakej súťaži resp. pretekoch? Čo je krajšie pre pretekára, než prvé miesto v konkrétnych závodoch? Pódiová jednotka ..

No prvenstvo sa netýka len súťaží – prvý môžeš byť aj mimo súťažne – prvý kto nakreslil obrázok pravým uchom, prvý kto letel na lietadle bez krídel alebo napríklad prvý kto prečítal knihu odzadu a v tme. Spôsobov, ako byť prvým je nespočetné množstvo a jedinou a najdôležitejšou podstatou je len a len tvoj dobrý pocit. Dobrý pocit z toho, že si dokázal niečo sám sebe – na čo si sa tešil a máš úprimne skvelý pocit z toho, že sa ti to podarilo. Môže ísť fakt o úplnú banalitu, no ak ti to urobí radosť, tak prečo nie? ..

Mám rád výzvy a mám rád výhry, aspoň čo sa týka môjho povolania a hobby v jednom. Byť v niečom dobrý si vyžaduje nesmierne úsilie a odhodlanie, no hovorí sa, že vytúžené ovocie nakoniec musí prísť. No, dajme tomu .. Tak či onak, ak si niečo vezmem do hlavy, snažím sa to dosiahnuť za každú cenu – to síce nie je nič výnimočné, no aspoň to človeka zamestná. Milujem výzvy a všakovaké projekty v oblasti fotografie a o jednom takom je aj dnešný článok.

To, že zbožňujem autá a baví ma fotiť ľudí už vieš, no čo ešte nevieš je fakt, že taktiež milujem dizajn – ten „obytný“. Nie, nie som dizajnér, som len niekto, kto má svoj štýl čo sa týka priestorov v rámci interiéru alebo exteriéru – či sa jedná o bývanie alebo o komerčné priestory. Hrozne ma baví fotiť dizajnové byty, domy a iné objekty, aj keď nemám žiadne špecifické znalosti v tejto oblasti. A pochopiteľne ma zaujal aj hlavný aktér dnešného článku …

Odkedy si pamätám, táto stavba bola len jednou veľkou a smutnou ruinou – spomínam si na dni, kedy sme sa „infiltrovali“ za zhrdzavený plot a obdivovali tie dve stojace kamenné steny ukryté v temnej húštine kríkov a polomŕtvych stromov. Točilo sa tam zopár klipov, nafotilo zopár fotosetov, no nikdy som nemal žiadne vedomosti o tomto objekte – nevedel som, čo to bolo alebo čo by to malo byť – pre mňa to bolo len jedno veľké nič. No keď sa pred dvoma rokmi začali na mieste tejto ruiny diať veci, rozumej stavbárske práce, až vtedy to nabralo zaujímavé kontúry ..

Objekt nesie názov Sklad Soli a je súčasťou komplexu technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia. Patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku, je ojedinelý svojho druhu nielen na území Slovenska, no bohužiaľ objekt počas svojej existencie dva krát vyhorel. 

Po prvom požiari v roku 1819 bola zrekonštruovaná strecha, pristavené druhé poschodie a veža s hodinami. Pri druhom požiari 18. mája 1986 zhorela vzácna svorníková drevená konštrukcia krovu, plamene okrem strechy pohltili výdrevu komôr a všetky drevené časti budovy. Devastačný požiar mal fatálne následky na existenciu budovy , zachovalo sa len obvodové murivo a veža – a presne takto si tento spot pamätám ja.

Od požiaru sa objekt temer 30 rokov nachádzal v havarijnom stave, chátral, vplyvom času a poveternostných podmienok hrozila jeho úplná likvidácia. No vďaka rozsiahlej rekonštrukcii dva roky dozadu pod vedením Slovenského technického múzea sa národná kultúrna pamiatka Solivar v Prešove môže znovu používať v celom rozsahu. Je z nej objekt, ktorý nielen na Slovensku nemá obdoby a ktorý skutočne vyráža dych. Keď som uvidel interiér pred oficiálnym otvorením, ostal som v nemom úžase – toto sa stihlo za rok?! Toľko dreva pohromade som nevidel ešte nikdy v živote – v kombinácií s pôvodným kameňom a pôvodnými obhorenými trámami je to slasť pre oko (až na tie biele radiátory).

Objekt je rozlohou obrovský, má tri poschodia a niektoré z miestností sú bez stropu a siahajú až po cíp strechy – je to neuveriteľná stavba, na ktorú môžeme byť my Prešovčania právom hrdý. A ja som nesmierne hrdý, že sa mi tento objekt dostal pred fotoaparát ako prvému. 

Sklad Soli je po novom multifunkčným spoločensko-umeleckým priestorom určeným pre výstavné, prezentačné, kongresové či edukačné aktivity a čaká ho ešte veľmi farebná budúcnosť. Na záver by som chcel z celého srdca poďakovať pánovi Duchoňovi, ktorý má na starosti Sklad Soli v roli správcu, za jeho úžasný prístup pri myšlienke foto projektu tejto veľkolepej stavby.