24.10.2017 16:38

Liam Gallagher: As You Were (Recenzia)

Podaril sa Liamovi "návrat" na hudobnú scénu s debutovým sólo albumom, alebo už nemá čo ponúknuť?

V roku 2009 opustil Oasis skľadateľ a textár Noel Gallagher, kvôli nezhodám so svojim bratom Liamom. Oasis sa tak premenovala na Beady Eye a po dvoch priemerných albumoch ukončili činnosť a Liamovi ostali dve možnosti. Ísť do úzadia alebo ísť sólo. Síce sa tomu dlho bránil, ale nakoniec si vybral druhú možnosť, a momentálne si môžeme vypočuť jeho debutové album. Tak sa poďme na to spoločne pozrieť.

Úvodné tóny "Wall of Glass" za zvuku harmoniky, mi okamžite vyčarovali úsmev na tvári a vedel som že tento album ma rozhodne bude baviť. Liam nestratil nič na svojej charizme, a jeho hlas je stále drzý a zároveň má v sebe dávku určitej britskej charizmy. Ľahkosť prvého songu v sebe nesie aj druhá skladba "Bold", s prijemnou akustickou gitarou, v ktorej cítiť tie charakteristické tóny Oasis. Mám pocit že Liamov hlas sa najlepšie cíti v doprovode akustickej gitary, v strednom tempe čoho dôkazom je aj "For What It’s Worth". Skladba patrí k jednoznačne najlepším skladbám na albume, akoby ju vystrihli z najlepšieho obdobia Oasis. Miestami si pri nej spomeniem na hitovky "Stand By Me" a "Don't Look Back In Anger".

No nebojte sa, na rad prídu aj kúsky s väčším drajvom ako "Greedy Soul", "You Better Run" či "I Get By". Prvé dve spája klasický rock n rollový zvuk, a klasické prevarené rock n rollové riffy, no v Gallagherovom podaní to neznie až tak klišé. Tretia menovaná poteší priaznivcov tvrdšieho zvuku. No ako som už spomínal, pomalšie tempo mu svedčí viacej. V rýchlejších skladbách cítiť z jeho hlasu istú nepohodlnosť. Album je podarene vyskladaný a strieda jemnejšie kúsky s tými rýchlejšími, a energickejšími. Čo sa týka textov, nejde o nejaké silné myšlienky alebo hlboké výpovede, väčšina sa točí okolo lásky a vecí s ňou spojenou. Zvuková stránka je na tom už lepšie. Veľmi sa mi páči ten hrejivý zvuk, z ktorého mierne cítiť analóg ako zo starých časov, no zároveň má v sebe aj určitú silu, ktorá vyniká v tvrdších skladbách.

Čo povedať na záver? Rozhodne ide o príjemný album, pre fanúšikov Oasis povinnosť. Album určite nie je progresívny, ani sa o to nesnaží, skôr stavia na nostalgii 70 až 90-tych rokov. Aj keď mu v závere dochádza dych a začína byť mierne stereotypný, ide o kvalitný počin, ktorý rozhodne neurazí ale náročnejších poslucháčov nenadchne. Každopádne, myslím si že sa Liamovi "návrat" na hudobnú scénu podaril, a kľudne by som si dal za pár rokov repete z ďalšou doskou. Ak máte pochybnosti, pustite si album minimálne ako podkres pri jazde autom, a zaručujem vám, že sa aj v chladnom počasí budete cítiť ako frajer s kabrioletom, ktorému vlasy prefukuje teplí vetrík.

PS: Ak ste už album počuli, dajte vedieť váš názor do komentára.

7/10

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
4
Odeslat správu

Chceš vědět, když Floyd přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.