Môj prvý deň na psychiatri v BB

Mal som prísť o 10.00, nakoľko som nestihol kvôli tomu, že som si bol vybaviť maródku u doktorky, potom som utekal na políciu ešte poriešiť svoje problémy a nakoniec k mojej kamarátke pre knihu, ktorú tu chcem prečítať. Doma bolo ťažké lúčenie – mama plakala, už si kvôli mne vytrpela dosť, tak ako aj otec, sestry, ostatná rodina a kamoši.

Prišiel som okolo 10.30, nahlásil som sa, ubytoval a mali sme obed, keďže som ešte obed nemal nahlásený, tak sa mi ušlo iba polievky, ktorú mi vybavila milá sestrička. Tá ešte predtým so mnou triedila moje veci, ukázala mi aký režim tu funguje.

Všetci ma prijali v pohode, už teraz viem, že s pár ľuďmi to môže byť kamarátstvo na celý život. Neskôr sme mali sedenie, kde sme sa striedali v čítaní zaujímavej knižky, škoda že to bol záver knihy, lebo som sa tam našiel a dúfam, že sa k nej ešte vrátime.

Prepis textu mi moc nevoňal, ale musel som. Poctivo ako všetci. Prepisovali sme pár zaujímavých článkov, kde sa v podstate vychádzalo ako je láska dôležitá a pokiaľ ju človek nevidí , neprijme, nedocení - tak sa dostane do ozajstných problémov.

Asi najviac ma zaujal článok o zrkadlách. Aj my, keď sme tu teraz, máme nastavené zrkadlá. Je už iba na nás čo chceme vidieť. Niekto vidí iba seba, čo ja považujem za zlú cestu. Skôr si myslím, že by sme si mali uvedomovať drobnosti v zrkadle, ktoré sa nedajú vidieť očami, hlavne ich vnútorne cítiť – tento človek je podľa mňa na správnej ceste k spoznaniu samého seba, práve iba takýto človek môže ďalej postupovať k vyriešeniu svojich problémov.

Večera mi nechutila, snažil som sa aspoň niečo zjesť, aby som vládal. Viem, nie je to o tom čo sa tu varí, či sa dobre najem, ale o tom čo si uvarím v mojej hlave.

V rámci večerného voľna som si bol so spolubývajúcim zacvičiť. Celý môj život sa točí okolo športu, dúfam že aj tu budem mať aspoň nejaký čas vyhradený práve na podobné aktivity.

Viem a budem sa sústrediť hlavne na moju hlavu. Tam nie je určite niečo v poriadku, dúfam že tu postupne prídem na to čo to je. Myslím, že sa to nebude dať zmazať , ale skôr nejako napraviť, tak ako chcem napraviť aj to , čo som spôsobil rodine, ostatným a nakoniec aj sám sebe.

To bol zatiaľ môj prvý deň, čakal som niečo tvrdšie. Myslím, že to ešte len príde, ja sa však na to teším a budem bojovať – teda nie bojovať, to som robil doteraz. Budem úprimný, nebudem klamať, budem sa snažiť byť láskavý, pomáhať ostatným, najmä sa budem snažiť nechať si poradiť a pomôcť od druhých. Na začiatok by to mohlo stačiť...