Plodné dni treba využiť plodne

Ale akosi práve v tejto chvíli nemáte na ňu priestor? Celá bytosť je rozochvená, máš chuť teraz v tejto chvíli naplniť svoje myšlienky, ale...ale...ale doplniť si môžme ix vecí, čo nám v tom bráni.

Mne sa osvedčilo, že ak zrovna nemôžem z akéhokoľvek dôvodu v tej chvíli tvoriť, zapíšem si najhlavnejšie body môjho prežívania danej činnosti, nech už ide o čokoľvek. Ale keď k tomu sadám po čase, nefunguje to. Energická vibrácia sa zmenila...niečo tomu chýba. Múza je preč.

Múza je ale dokonalá. Za niekoľko chvíľ sa vráti... no s iným nápadom:) Nevadí... dôležité je ju teraz využiť, HNEĎ!

V danom okamihu minimálne ZAČAŤ s myšlienkou, dielkom, na ktoré sa neskôr v priaznivejšom čase bude ľahšie nalaďovať. Ideálne dokončiť začaté a vyslať energiu nech sa veci dejú sami, bez ohľadu na nejaké vonkajšie ohlasy, proste len tak sami pre seba. Posledné dni mňa kope múza ip, stále nové nápady, myšlienky, čím si urobím radosť, ako naplním svoju dušu potešením.

A tak som sa rozhodla nepotláčať svoje nápady na lepšie časy, ale KONAŤ IHNEĎ. Funguje to!

Nezáleží na tom, koľko lajkov dostanem na sociálnej sieti, ktorá sa stáva akýmsi nástrojom zdieľania, pokiaľ ju človek VYUŽIJE prakticky a správne a pokiaľ ona sama nepohltí ľudský život natoľko, že človek skutočne nežije, ale len prežíva nejaký imaginárny život.

Azda najdôležitejšie je si uvedomiť, že pri AKOMKOĽVEK TVORENÍ ide o MOJE NAPLNENIE STUDNICE POTEŠENIA. JA v okamihu tvorenia takmer nedýcham, chveje sa mi telo a mám miestami pocit, že niekde lietam. Moje telo dostane jasné signály, že som šťastná, a patrične sa mi potom odvďačí. ŽE AKO?

Nuž, keď príde počas dňa zlomová situácia, čas niečo riešiť, moja myseľ zostáva po naplnení pokojná, telo spokojné, duša v spojení so srdcom a tak reagujem primerane a situáciu sa mi podarí mnohokrát vyriešiť s ľahkosťou. Hlavne matky by mohli o tomto písať romány, kedy ich nemalá vec dokázala vytočiť do obrátok, pritom stačilo sa naplniť šťastím /predtým/, počúvať svoje vnútro, nacítiť čas, kedy nás dačo koplo a nebol to žiaden kopanec kamkoľvek :), ale spomínaná múza. Niečo, čo prišlo vlastným pričinením, nie následkom činu niekoho iného.

Skrátka naučme sa SAMI SEBA tešiť! Robiť to, čo nás v danej chvíli napĺňa pocitom eufórie a potom si už len tento pokoj v sebe udržať. Je to nádherná cesta spolupráce s vlastným vnútrom.

DOPRAJME si čas a priestor na činnosti, okamihy, ktoré nás TEŠIA. Nečakajme, že nás poteší niekto iný, nečakajme na múzu, že sa vráti... konajme keď prišla. Vtedy v SPONTÁNNOSTI chvíle sa rodia veľké veci, energia pracuje, vibruje na najvyšších otáčkach. Buďme sebe DAROM a obdarúvajme sa POCITOM ŠŤASTIA. Len tak bude náš vlastný život plodný, plný naplnených chvíľ a radosti, len tak vzniknú výpovedné dielka, ktoré potom stojí za to šíriť do sveta ďalej a inšpirovať ostatných.