Arménsko – život a revolúcia na Kaukaze

Po výške som si povedal že potrebujem od základov zmeniť svoj život. Cestoval som po Európe a potom prišla „tá“ možnosť vycestovať na rok do Arménska. Poznáš ten pocit ked sa pred teba postaví nejaká situácia a ty vieš že to je to čo si hladal ? To bolo presne to.

archív mArt

Počas roka som samozrejme zažil veľa roznych situácií ako večera s úplne neznámimi ludmi ktoých som stretol v meste, stopovanie okolo Arménska, nudné dni v práci, spoznal som lásku svojho života a to čo ma zmenilo najviac – Arménska „Velvet Revolution“.

archív mArt

Najkrajšie a najvzrušujúcejšie 3 mesiace mojho života. Pracoval som ako PR assistent v jednej Arménskej mládežnickej organizácie (cez Európsku dobrovoľnícku službu) a tak som so sebou stále nosil svoju staručkú zrkadlovku. Raz na konci marca som si všimol že sa vela ludí zhromažduje na námestí, nedalo mi a už som stál naboku a nastavoval si expozíciu, ako keby som presne vedel čo robím.

archív mArt

Keď som sa zväčša mladých pýtal čo sa deje odpovedali mi že už toho majú dosť a korupcia už nemá miesto. Vždy to bude korupcia a vždy to začnú mladí študenti, poetické.

Ludia prichádzali a námestie sa zmenšovalo. Policajné jednotky vytvorili líniu aby zabránili civilistom vstup na vozovku a aj pri tom som bol svetkom ba až symbolických momentov ako ked prišla nová skupinka na námestie a ako slušnosť káže, je nutné sa pozdraviť a tak jeden z nich prišiel a vybozkal svojho brata ktorého tam stretol. Jeden mal na sebe prevesenú vlajku Arménska a v ruke Vuvuzelu a druhý uniformu a za opaskom zbraň. Alebo tiež starý otek ktorý zobral vnučku ráno za kultúrov a ako im umožnila fúzatá ziskuchtivá babuška, kúpili si pukance a sledovali „históriu“.

archív mArt

Pokračoval som s nimi a nasával atmosféru, neskor som si tiež vypočul si heslá a monológy „vodcov“ a hneď ako sa pustili do narúšania premávky, ja som už stál vprostred cesty a rozplýval sa nad nádherným cvakaním zrkadla mojho fotoaparátu. Ale vskutku výnimočne som sa cítil až keď sa polícia snažila usmernovať dav a mna si nevšímali, veď prečo aj, tento chalan s bielymi vlasmi a fotákom je určite od „médií“. No až ked sa pred regionálnym parlamentom strhla roztržka medzi civilistami a políciou som pocítil nezamenitelnú vášeň a adrenalín, tá atmosféra bola až elektrizujúca.

archív mArt

Niekoľko dní som nasledoval pochodi a blokády, rozprával sa s ludmi každého veku a uvedomoval som si tú nesmiernu veľkosť vecí, ktorých som súčasťou.

V deň kedy do „nášho mesta“ prišiel Nikol (Nikol Pashinyan líder opozičnej strany ktorý cestoval po celej krajine a upozornoval na kauzi, podvody a rodinkárstvo v tejto postsovietskej krajine, kde od rozpadu Zvezu vládol len jeden muž Serz Sargsyan ... tolko stručný úvod).

archív mArt

archív mArt

V tento den nás dokonca pustili skor z práce aby sme mohli ísť aj my na námestie. To samozrejme bolo čosi pre mna. Opäť samozrejmé úlohy, ja som snímal všetko čo som len mohol zatial čo sme čakali na Nikola a jeho kolegov. Niečo bolo predsa zvláštne na týchto podujatiach, boli spravené takou formou ako koncerty velkých kapiel. Zahrievanie, predkapela a samozrejme čerešnička na torte, hviezda na ktorú sme čakali samozrejme aj s velkým hudobným antré (niečo ako začiatok "we will rock you" od Queen), atmosféra ktorá znamenala zmenu.

archív mArt

Ked sa príhovori blížili ku koncu, rozhodol som sa vyskušať svoje šťastie a odfotit dav z pódia. Viem, odvaha je slabé slovo ale ... Ani neviem ako a stál som vedla Nikola pred asi 5 tisíc ludmi. Môj výzor mi zrejme pomohol (dlhé blond vlasy v cope pod klobúkom, fotoaparát na krku a európsky „look“).

V tom nastal zlom a uvedomil som si že toto je to čo chcem robiť a podla starého známeho príslovia „Fake it until you make it“ som sa zachoval aj ja a vyrobil som si tzv. PRESS PASS aby som veci nenechal na náhodu a vždy sa dostal najbližšie ako sa dalo.

Pre väčšiu strávitelnosť som sa rozhodol spraviť z tohto článku seriál. Preto budem čakať na vaše podnety a druhá časť už čoskoro.

Ďakujem a pekný deň

mArt