12.4.2018 13:33

Smutný "Bohatý" bezdomovec

Nikdy neviete kedy stretnete niekoho kto vám má čo povedať...

Jedno upršané ráno sme sa vybrali z mesta Rustavi v Gruzínsku, navštíviť horské masívy na ruských hraniciach. Nebol to deň ako stvorený na trip, no niekedy sa proste odolať nedá. Prišli sme k malému kiosku na hlavnej ulici že si stihneme ešte dať kávu a nejaké tie raňajky na Gruzínsky spôsob. V tom som sa k nám pomalým ťarbavým krokom pridal pán, ktorému by som odhadoval asi 45 rokov, no bol značne životom strhaný a pôsobil ako bezdomovec.

Samozrejme nám to príjemné nebolo, no niečo na tom okamihu bolo zvláštne. To aká bola prázdna hlavná ulica cca o 8:00 ráno a tiež to ako sa pán dokázal tak „zhulákať“ do tak skorej rannej hodiny. Prvé čo mi napadlo bolo že „bohužial“ pre neho peniaze nemám a druhá vec ktorá mi vŕtala hlavou bolo to, či sa takto zriadil ráno alebo len pokračuje z večera.

Pristúpil k nám a začal „ Pozrite sa aký to máme pekný deň, že?“ .... V tom hustom lejaku som mu ledva rozumel. Pokračoval „Ja milujem všetkých Arménov, Gruzíncov, Rusov a vy ste odkiaľ ?“ ... „Zo Slovenska..“ odpovedal som.... V tom skríkol „Aj tých milujem. Všetci sme jedno, všetci sme bratia“.

Mám rád rozpravy s inými ludmi najmä v cudzom jazyku, no spočiatku mi to bolo nepríjemné, najmä preto že som ho považoval za žobráka, ktorý chce peniaze. Potom mi bolo ešte horšie.

V jeho očiach sa zračila láska a šťastie aké dokážu vyžarovať len deti, no v tej istej chvíli sa v nich odrážal nekonečný žiaľ úbohej ľudskej bytosti. Taký nesmierne smutný klaun.

Začal: „Moja mamka je z Arménska, veľmi ju ľúbim, no keď som mal 5 rokov tak ma dala do detského domova v Tel Avive. Svoju dospelosť som objavil ako 17 ročný v Izraelskej armáde, hneď potom som sa rozhodol navštíviť rodnú krajinu mojej Mamky“ ... To ako rozprával aj napriek osudu o svojej matke mi vyrážalo dych.

„V Arménsku som pracoval v bani na uhlie, bola to veľmi dobrá práca, bol som šťastný. Neskôr som spoznal svoju spriaznenú dušu... Volala sa Olya... Bola nádherná, múdra a chcela ma za muža. Najkrajší pocit na svete.“ .... Žiaril tak že som sa do tej Olgy zaľúbil aj ja.

„Prečo nie ste s ňou doma a tu na ulici pijete ?“ – Opýtal som sa Dosť vulgárne, čo som neskôr oľutoval...

V zapätí sa rozplakal, jeho úsmev sa v stotine sekundy zlomil a oči zoskleneli. Cez slzy pokračoval „ Dlhé roky sme sa snažili spraviť si dieťatko, Viete takého malého silného vojaka alebo princeznú, mne by to bolo jedno, hlavne aby bolo zdravé. No keď sa to konečne podarilo a Olya otehotnela, bolo to zlé, bola často chorá a slabá. Ale nakoniec sa vyzdravela a boli sme v očakávaní.“ ...

Cítil som každú emóciu a situáciu ktorú tak prežíval. Postavou bol drobný a hľadel som na neho z výšky. Pripomínal takého malého usmievavého ujka. No v toto ráno mu po jeho čiernych kučeravých vlasoch stekal prudký dážď a jeho hlboké hnedé oči boli bezodné a temné, plné sĺz.

Zhlboka sa nadýchol a roztraseným hlasom povedal „Už som mal prichystanú izbičku pre nášho synčeka. Viete takú modrú a aj vyzdobenú, do noci sme s mojim kolegom maľovali obrázky z detských knižiek. Ráno som prišiel do nemocnice, okamžite ma odchytil doktor a povedal mi, že mu je to ľúto ale že dieťa sa narodilo mŕtve, žena stále bojuje.“

Toto bolo na ráno pre mňa ako studená sprcha, chytil ma oboma rukami objal ma a zašepkal – „Teraz sú hore, Viete s Bohom, plačú so mnou, ale tak to asi má byť. Teraz som tu sám a čakám kým ich uvidím. Nestihol som Olge ani povedať ako veľmi bez nej nemôžem žiť a už jej to aj dokazujem.“

Ja som už mal zemiak v hrdle, objímal som ho a cítil som tú bolesť a prázdno. Než som stihol povedať čokoľvek. Vytiahol z vrecka asi 200 Lari (80 €) a pozval nás všetkých s plačom na raňajky. Odmietali sme ale on nástojil na svojom.

„Chcel som sa podeliť o svoj život s niekým koho milujem, oni sú už preč, ale ja milujem Vás. Dobrú chuť a veľa šťastia a zdravia v živote, aspoň viac ako som mal ja.“

Nikdy nesúďte ľudí len podľa toho ako vyzerajú, nevieme čím prešli a či náhodou ich nemôžeme aspoň vypočuť. Druhá vec, pokiaľ máte niekoho koho milujete, tak mu to povedzte hneď teraz, načo máme tieto sociálne siete !

Prajem veľa šťastia a pekný deň ....

mArt

Náhľadový obrázok: https://pixabay.com/en/homeless-man-beggars-homeless-2653445/

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
3
Odeslat správu
Večný študent, pútnik, srdcom dieťa, dušou starec ;) Píšem o svojom živote a nejak7ch tých cestách, o svojom pohlade na život a tiež o niečom čo mi robí život lepším... zanechajte hodnotenie, koment ....

Chceš vědět, když mArt přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.