Livi vo veľkom svete: Nulový krok pre ľudstvo, obrovský krok pre mňa

Keď som prišla do Bournemouth mala som dve veľké kufre a v hlave milión predstáv. Pred všetkými doma som sa cítila ako super hrdinka ale pravdou je, že ja som sa tak vôbec necítila.

Vedela som, že na Slovensku nechcem ostať, no Anglicko som nikdy nepovažovala za svoju top vysnívanú destináciu. Asi nikdy nepochopím čo ma sem priviedlo, no rada tvrdím, že to Bournemouth si vybral mňa.

Tak som sa jedného dňa zbalila. Celý svoj život som napchala do dvoch veľkých kufrov. Kúpila si letenku, našla si provizórne ubytovanie a bolo to.

Sama neviem čo som čakala. Bolo by hlúpe tvrdiť, že nič, pretože človek vždy niečo očakáva. Môj strach z neznámeho bol možno väčší ako moje očakávania.

Každopádne som sa ocitla sama na stanici v Bournemouth. Nechcem byť prehnané patetická ale bol to jeden z najhorších pocitov, pretože som bola sama. Nikto na mňa nečakal. Bol to doslova nulový krok pre ľudstvo ale obrovský pre mňa.

Keď nad tým spätne uvažujem tak to bol poriadny adrenalín. Toľko veci sa mohlo stať, toľko veci sa mohlo pokaziť. V noci si občas premietam iné varianty tohto príbehu, aj keď viem ako hlúpo to znie.

Viem, že sa všetko stalo presne tak ako sa stať malo... mala som prísť a cítiť sa ako ten najosamelejší človiečik na svete.

Prišla som do toho chladného tehlového domu, ktorý som hľadala milión hodín, pretože všetky anglické domu vyzerajú úplne rovnako. Prišla som do tej malej chladnej izby, ktorá pripomínala skôr komôrku Harryho Pottera a nie útulné hniezdočko .

Sedela som na tej posteli hodnú chvíľu kým som sa rozhodla vzchopiť. No veľmi som sa nevzchopila. Pamätám si, že som sa ani neumyla, ani nevybalila. Len som sa zvalila na posteľ a s divným pocitom som zaspala.

Keď som sa ráno zobudila mala som stále rovnaký, zúfalý pocit. Za jednu noc sa nič nezmenilo. Život totiž nefunguje ako film. Neexistuje nič také ako pretočenie deja alebo akási magická skratka, ktorá vás k cieľu privedie rýchlejšie...

Stále som bola cudzinec v cudzej krajine a stále sama...ak si myslíte, že to znie skvelé pre nový začiatok s čistým štítom tak máte pravdu. To ale nemení nič na fakte, že teraz sa to síce ľahko píše, no vtedy sa to ťažko žilo.

Na jednej strane to bolo celé veľké dobrodružstvo, no na druhej strane ja neviem...

Hovorí sa, že odvážnym praje svet a ja z tým súhlasím a nerada sa zamýšľam nad tým čo sa mohlo stať ak by ma šťastie hoci len na krátku chvíľu opustilo...