Advent v Záhrebe 🇭🇷
Krátky článok o tom ako sa aj na prvý pohľad jednoduchý rýchly výlet môže premeniť na zlý vianočný sen. A ako to môžete napriek tomu hodiť za hlavu, pretože každý výlet a čas strávený so správnymi ľuďmi je vždy lepšie využitý čas ako sedenie doma na zadku.
Jedného dňa som listoval nástenku a dočítal som sa, že v relatívne neďalekom Záhrebe sa konajú najkrajšie vianočné trhy v Európe. Toto ocenenie získalo hlavné mesto Chorvátska dokonca už tretí rok po sebe. No a to je už predsa dôvod nato aby som to videl aj na vlastné oči. Opäť bolo už len treba nájsť ľudí, ktorí majú pre cestovanie podobný zápal ako ja. To problém síce nebýva, no plány ostatných troskotajú na voľnom čase alebo nedostatku peňazí na účte. Tomáša som nemusel dlho prehovárať, tento rok už sa nechal nahovoriť na futbal v Anglicku, či vyzdvihnutie cudzieho Venezuelčana v Bosne a Hercegovine. Jediný víkend, ktorý vyhovoval obom bol už však posledný pred Štedrým dňom, teda 22.-23.12. Nie úplne ideálne ak radi trávite tento čas doma s rodinou ale koniec koncov by som aj tak len dva dni ležal a jedol. Aj seriály sa mi už minuli.
Vyrazili sme teda hneď okolo ôsmej ráno aby sme boli čím skôr v cieli a užili si čo najviac z mesta a atmosféry. Podľa plánov sme mali už o troch popíjať punč. V tento deň sa však sralo už od začiatku úplne všetko. Pred vjazdom do Maďarska, na poslednej benzínke kde sa dá kúpiť diaľničná známka spadol celý systém, takže nás po polhodine čakania poslali kúpiť diaľničnú známku za hranice. Tam sa však vytvorila rada na ďalšiu polhodinu. Nabrali sme celkom slušný sklz, no mohli sme konečne vyraziť. Vyrazili sme však asi na 10 minút, následne sme dohnali obrovskú kolónu cez pol Maďarska a až bohvie kam sme sa tiahli krokom. Ostávalo nám len sledovať pribúdajúci čas príchodu na GPS a ľudí v autách okolo s podobným osudom. Na diaľnici v zápche nestálo snáď ani jedno maďarské auto. Uviazli sme medzi Rumunmi, Angličanmi, Dánmi, Rakúšanmi či Nemcami. Oni tam však asi nestáli kvôli vianočným trhom.
Keď sme konečne zišli z diaľnice, meškanie bolo už niekoľko hodín. Bohužiaľ, s tým ťažko niečo spravíme. Keď sme dorazili do Záhrebu, išli sme rovno k ubytku. Mojou vinou sme rátali s parkovaním a opäť mojou vinou sme sa do ubytovania nedostali. Bol to totiž byt v centre a mali sme volať polhodinku pred príchodom aby nám správca či majiteľ doniesli kľúče. Posledný týždeň som mal toho hrozne veľa v práci a tie desiatky emailov už som proste ignoroval. Polhodinka však nič nie je, aj tak zatiaľ musíme nájsť miesto na parkovanie v preplnenom centre. Zavolali sme teda "landlordovi" Markovi, že už sme tu a potrebujeme kľúče. Marko bol ale idiot. Miesto polhodiny nám do telefónu povedal, že príde o hodinu. Oukej, to sa stále dalo zvládnuť, pretože sme proste mohli ísť na vínko či punč. O hodinu sme sa však vrátili k ubytku, voláme Markovi a on nám oznamuje, že príde o 20 minút. Čakáme teda pred apartmánom polhodinu, voláme opäť Markovi, ktorý tvrdí, že o 10 minút je tam. A tak sme dovedna čakali takmer dve hodiny na kľúče aby sme si mohli ísť užiť ten zbytok večera, ktorý ostal. Kým prišiel, mal som už totálne nervy. Ktoby nemal. Marko sa však rozhodol, že dvojhodinové čakanie nebolo málo! Privítal nás totiž s vetou "We have big big problem." Po predchádzajúcich hosťoch totižto neprišiel nikto upratať. Takže rozhádzané posteľné prádlo a uteráky, na zemi špina. Ospravedlnil sa, podal nám ruku a odišiel. Aby toho stále nebolo málo, v apartmáne sa nekúrilo a musel som sa hrať s plynovým kotlom aby som prišiel nato ako v noci nezamrznúť. Počas svojich ciest som bol v desiatkach hoteloch, hosteloch, apartmánoch či domoch. Takúto zlú skúsenosť som však ešte nezažil. Aj na Srí Lanke kde neboli ani len okná, mali lepší servis ako v centre Záhrebu. 100€ za noc milí priatelia. A aby som ešte nezabudol, na WC bola odtrhnutá doska. Bral som to ale s nadhľadom. Však sme tu na jeden večer a nebudeme si ho kaziť. Po ôsmej hodine sme konečne mali kľúč, našli sme miesto na parkovanie a dostali sa na tie trhy.
Pôvodne som plánoval písať tento článok na štýl "Čo všetko môžete ochutnať na trhoch v Záhrebe." Predstavoval som si ako ochutnám XY sladkostí či domácich špecialít a zapijem to všetko množstvom punču. Opäť prišlo vytriezvenie. V meste bola minimálne stovka stánkov, ktoré sa delili na dva druhy. V jedných predávali párky a klobásy. V druhých fritule, malinké guľôčky na spôsob donutiek. No a ja moc párky či klobásy nemusím. Takže miesto čítania o jedle teraz čítate o tom ako frflem.
Aby som vás však počas Vianoc nezaťažoval len negatívnymi myšlienkami, obrátime list.
Záhreb bol famózny, ľudia veľmi milí, ceny prívetivé. Trhy boli rozložené po celom meste, na ubytko sme sa vrátili až po polnoci, a napriek tomu sme nestihli prejsť všetko. Hodiny a hodiny chôdze nestačili nato aby človek prešiel všetky zákutia mesta či vianočných trhov. V jednej časti DJ, v niekoľkých ďalších vystúpenia spevákov či obrovské klzisko. Dovolím si povedať, že za ten víkend sa uličkami Záhrebu premlelo niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí prišli obdivovať nádherne vyzdobené mesto. A že tej výzdoby teda rozhodne bolo požehnane.
A aj na všetky tie zlé chvíľky, ktoré sme v ten deň zažili človek zabudne. Stačí vypiť liter punču.
Na druhý deň ráno sme sa vybrali objaviť aj zvyšok mesta za svetla. Treba vyzdvihnúť, že napriek tomu, že celú noc sa po celom meste zabávali ľudia, na druhý deň ráno nebola po meste spúšť ako v Bratislave.
Prešli sme pár pamiatok, opäť vypili trošku punču, vychutnali si výhľad na mesto, kúpili magnetky, vypočuli si škôlkarov spievajúcich na námestí, porobili fotky a hlavne sme sa zastavili na trhu pri katedrále. Stoly sa prehýbali pod čerstvým ovocím, zeleninou či rybami. Väčšina vecí bola tak 5x lacnejšia ako u nás v obchodných reťazcoch a tak som sa ledva odniesol do auta. Za cca 6€ som kúpil 5 ananásov, 6 granátových jabĺk a pol kila úžasných fíg. A to sa oplatí.
Oplatil sa aj celý výlet. Veď každá možnosť spoznať a vidieť niečo nové, by mala byť využitá. A niekedy nezáleží na tom či je to vzdialené tisíce kilometrov alebo stačí vybehnúť do relatívne neďalekého Záhrebu, miesto toho, že sedíš doma.
Želám vám teda ešte pekné sviatky a veľa cestovateľských zážitkov v ďalšom roku. Ďakujem, že čítate a zdieľate moje články či sledujete môj instagram. 🤗
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Martin Štibrányi přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.